Tesne pred popravou v Bratislave sa jeden zo zubereckých zbojníkov nielenže priznal k svojim zbojníckym chodníčkom v tejto oblasti. Vďaka jeho zhovorčivosti sa mohli páni dozvedieť o mieste, kam schovali zbojníci svoj poklad. Výpoveď vraj znela: „Povyše Zuberca jest biela skala a tam jest poklad. Od východu slnca jest jedno koleso vyťatô na tej skale, tam sa dvere. Keď tie dvere otvoríte, tam jest jeden baran a jedna socha namiesto človeka, ktorá má šabľu v rukách. Keď tie dvere otvoríte, nájdu sa drôty na zemi, na tie drôty pacnite kolom, tie drôty sa spusťá, a tak potom otvorí sa tá prázdnota, a tam smele môžete vojsť. Tam jesť jedna muštranica z kostola krakovskieho, tú najprv treba vyniesť a potom môžete poklad vybrať.“
Poklady stráži šedivý muž
Zbojníci našli svoje chodníčky aj pri Zúberke. Poklady, ktoré nalúpili, uschovali vstarej bani na zlato. Občas sa pri vchode do baní objaví starý šedivý muž. Ten, ak má dobrú náladu, je ochotný príležitostne poklady ukázať aj ľudskému oku. Okrem pokladov v starej bani možno nájsť aj žilu v kameni. No tá keby pukla, bolo by to zlé, nedobré. Celú dolinu by z nej zaliala mohutná voda.
Čudný mních pri Zvolene
Na vrchu nad Hronom sa vypína pustý hrad. Počestných pocestných tu môže čakať nepríjemné stretnutie. Počas mesačnej noci sa pod hradbami zjavuje záhadný duch mnícha. Ruky suché, kosť a koža, z očí svit jedovatého zeleného plameňa, nohy po členky ľudské, od členkov dolu konské kopytá. Habit namiesto povrazov vretenicou omotaný. Koho sa mu podarí zlákať na bohatstvo v jaskyni, nebude mať do smrti pokoj od mamonu. Ak sa nájde taký človiečik, ktorý odolá, prízrak mnícha začne od zlosti tak revať, až sa múry Pustohradu budú otriasať a obrovské balvany dole do doliny padať. Pre statočného človeka však nepredstavujú hrozbu.
Povesti a legendy rozprávajú o duchoch a strašidlách minulosti. Možno aj naša doba má svoje strašidlá, o ktorých sa raz budú rozprávať legendy. Akú budú mať podobu a prečo sa ich treba báť, sa my už asi nedozvieme. (jmp)