Čarovnú oravskú krajinu možno označiť prívlastkom flyšová. V jej podloží totiž výrazne prevažujú flyšové horniny. Iné sú len horské bariéry Roháčov, Chočských vrchov, Veľkej a Malej Fatry, ktoré Oravu ohraničujú na južnej strane. Flyšová krajina by mala byť vo svojej prírodnej podstate pomerne monotónna. Tá oravská však taká nie je. Rozmanitosť jej vtlačil človek. Na jednotvárnom reliéfe vytvorili generácie Oravcov príťažlivú mozaiku lesov, lúk, polí, dedín a miest.
Ako flyš sa označujú pravidelne sa striedajúce súvrstvia pieskovcov a ílovcov usadzovaných v hlbokomorskom prostredí v blízkosti rýchlo sa zdvíhajúcich pohorí.
Na prelome druhohôr a treťohôr pred 70 miliónmi rokov sa začali dvíhať prvotné Karpaty. Z hlbín pravekého mora Thétys sa vynorila európska súš, predchodca dnešných Tatier, Fatier a ďalších karpatských jadrových pohorí. Začiatkom starších treťohôr (paleogén) na vonkajšej strane karpatského oblúka nastali optimálne podmienky na vytvorenie geologických jednotiek, na ktorých označenie sa začal používať termín flyš. Z rýchlo sa dvíhajúcej súše rieky do pobrežných vôd odnášali obrovské množstvo erodovaného materiálu. Na strmom podmorskom svahu sa hromadili obrovské masy ílu a piesku. Geológovia predpokladajú, že pod Oravou dnes leží tri- až päťtisíc metrov flyšových sedimentov.
O Orave sa hovorí, že je najchladnejším regiónom Slovenska. V ľadových dobách to platilo dvojnásobne - bola v zajatí ľadu. Na severe sa takmer na dohľad nachádzal okraj obrovského pevninového ľadovca, ktorý sa na predpolie Karpát rozšíril z oblasti Škandinávie. Od juhovýchodu sa na Oravu šíril mrazivý vzduch ochladzovaný nad ľadovcovými jazykmi, ktoré zapĺňali roháčske doliny.
Najvyššie je najsevernejšie pásmo husto zalesnených Oravských Beskýd s dvojicou nápadne vytŕčajúcich masívnych vrchov. Babia hora (1725 m) a Pilsko (1557 m) sa považujú za dve vysoko vyzdvihnuté tektonické kryhy tvorené najmä pieskovcami. Obom beskydským obrom dáva dobre vyniknúť susedstvo s Podbeskydskou brázdou, s dnom ležiacim až o 900 metrov nižšie.
Podbeskydská vrchovina je druhý pás vyvýšenín, ktorý sa však ani výškou, ani mohutnosťou nemôže rovnať Oravským Beskydám. Oravská Magura prechádza stredom Oravy ako veľká horská priečka obtekaná riekou Orava. Malebnú dolinu spestruje krajinársky veľmi príťažlivý pás vápencových brál. Na jednom z najkrajších z nich postavili Oravský hrad.
(Úryvok z časopisu Krásy Slovenska č. 3-4/2005 - rubrika POHORIA). Krátené.
Viac sa dočítate v najnovšom čísle časopisu "Krásy Slovenska". Časopis o prírode a turistike z vydavateľstva DAJAMA si kúpite vo vašom novinovom stánku alebo predplatíte na adrese: Krásy Slovenska, Dúbravská cesta 9, P. O. Box 115, 840 05 Bratislava 45, tel. 02/5465 2055, info@krasy-slovenska.sk , www.krasy-slovenska.sk .
