Mýto je poplatok za použitie vybraných úsekov diaľnic, ciest pre motorové vozidlá, ale aj ciest I. triedy. Výška mýta závisí od vzdialenosti, ktoré motorové vozidlo prejde. To je hlavný rozdiel medzi mýtom a diaľničnou známkou, ktorá je v tomto smere nespravodlivá, pretože všetci platia rovnako bez ohľadu na to, koľko v skutočnosti najazdia kilometrov. Mýto je zatiaľ zamerané na nákladnú dopravu a má pomôcť predovšetkým zefektívniť dopravné procesy a tým priniesť úsporu nákladov, zvýšiť bezpečnosť dopravy a znížiť zaťaženie životného prostredia spôsobované dopravou.
Ktorý model zvoliť?
Elektronický spôsob vyberania mýta umožňuje eliminovať nevýhody platenia v hotovosti, kedy sa musí zastaviť pri stanici, čo má za následok nielen zdržanie sa, ale prehlbovanie negatívnych dopadov dopravy na životné prostredie. Alternatívnych spôsobov výberu využívajúcich elektroniku je niekoľko, v celosvetovom meradle je to do 90 druhov rôznych systémov vyberania cestných poplatkov. Aktuálnym príkladom je nedávno spustený nemecký systém využívajúci satelity pre zistenie polohy a mobilnú GSM sieť pre zber dát. Potom je tu rakúsky mikrovlnný systém, ktorý nesleduje trasu vozidla, pretože každá spoplatnená časť cesty je ohraničená vstupom a výstupom. Relatívne jednoduchý švajčiarsky systém spoplatňuje celú infraštruktúru, ide o bezkonkurenčne najlacnejšie riešenie, kde na hraničných priechodoch sú postavené brány, ktorými musí motorové vozidlo prejsť. Niekoľko je ich aj vo vnútrozemí, čím sa dokáže účinne regulovať doprava, keďže výška mýta sa odvíja od konkrétneho úseku. Hovorí sa, že takéto spoplatnenie je aj spravodlivejšie než mýto len za úsek cesty, pretože nákladná doprava devastuje rovnako hlavné ťahy ako aj okresné cesty.
Do ďalšej skupiny patria systémy založené na metóde rozpoznávania evidenčných čísiel vozidiel, alebo využívanie RFID čipov.
Rôzne systémy teda poskytujú vyššiu, či nižšiu úroveň komfortu pričom aj ich spoľahlivosť pri získavaní dát sa líši. Elektronické mýto bude čoskoro aktuálne aj na Slovensku. Ministerstvo dopravy ním plánuje od 1. januára 2006 nahradiť diaľničné nálepky pre vozidlá nad 3,5 tony. Tender na dodávateľa elektronického spoplatnenia diaľnic bude vypísaný tento rok. Z technologického hľadiska prichádzajú do úvahy dve riešenia pre zbieranie údajov. Buď mikrovlnný, alebo satelitný. Po zavedení elektronického mýta v Rakúsku a Nemecku je teraz na rade Česká republika, ktorá by sa mala stať treťou členskou krajinou EU s takýmto výberom mýtneho. Únia predpokladá, že elektronické systémy sa okolo roku 2008 zjednotia a pri konečnom rozhodovaní sa bude predovšetkým brať do úvahy aké riešenia sú nasadené a skúsenosti s ich prevádzkou. Experti krajín Višegrádskej skupiny preto dospeli k názoru, že najlepší variant je vývoj technického zariadenia, ktoré umožní komunikovať so všetkými doteraz používanými systémami. Nemuseli by sa tým rozdielne systémy zjednocovať, každá krajina si určí rozsah spoplatnenia a vypíše výberové konanie. Voľba konkrétneho systému by sa tým preniesla na dodávateľa.
Popod brány
Technológia DSRC (Dedicated Short Range Communication), kedy prenos informácií prebieha medzi zariadením na ceste (pripomínajúcim konštrukciu pre dopravné značenie) RSE (Road Side Equipment) a palubnou jednotkou vo vozidle OBU (On-Board Unit). Komunikácia prebiehajúca v pásme mikrovĺn potrebuje k sledovaniu vozidiel ohraničenie úseku. Na každom vjazde a výjazde z diaľnice sa zaznamenáva celková trasa nákladných automobilov. Nespornou výhodou systému je nízka nadobúdacia cena. Limitom je rozšírenie systému aj pre iné úseky ako sú diaľnice, kedy by brány museli byť inštalované na každej križovatke. "Prevádzkové náklady a investície sú podstatne cenovo výhodnejšie ako pri všetkých ostatných mýtnych systémoch" tvrdí Ing. Erwin Toplak, člen predstavenstva Kapsch TrafficCom AG. Ako dôkaz uviedol, že rakúsky objednávateľ mýtneho systému pre nákladnú dopravu, spoločnosť ASFINAG, získala svoje kompletné investície naspäť už v priebehu troch kvartálov a to iba príjmami z mýtnych poplatkov. Výhodou mýtneho systému na mikrovlnnej báze sú najmä jeho spoľahlivosť odskúšaná v reálnej prevádzke. Systémy sa dajú optimálne a s nízkymi nákladmi kombinovať s vyspelými videosystémami slúžiacimi na automatické rozpoznanie a určenie vozidiel či poznávacích značiek vozidiel aj za extrémnych podmienok a tým maximálne zabezpečenie príjmov z vyberania mýtneho.
Túto technológiu ako jedinú potvrdil po dlhoročnom úsilí o štandardizáciu telematických aplikácií aj Európsky normovací inštitút (CEN).
Pod dohľadom satelitov
GNSS-CN (Global Navigation Satellite Systems - Cellular Network) je skratka pre určovanie pozície a prejdenej vzdialenosti pomocou využitia systému satelitnej navigácie. Na prenos informácií je potrebné použiť telekomunikačnú sieť niektorého z mobilných operátorov. Náklady na infraštruktúru sú pri tomto modely minimálne, no cena palubnej jednotky sa pohybuje okolo 500 eur . Tie by však v istých prípadoch mohli nahradiť aj mobilné telefóny. Rovnako vysoké sú aj tzv. štartovacie náklady, nemecký Toll Collect musel kvôli zložitému procesu prihlasovania sa do systému prijať 5000 zamestnancov. Podobne aj na dodržiavanie platieb na plánovaných trasách musia robiť dohľad tri stovky áut. Najväčšou výhodou satelitného systému je možnosť meniť poplatky jednotlivých úsekov automatickým preprogramovaním. Dáta z auta sa prenášajú ako pakety cez GPRS do centrálneho riadiaceho systému, kde sú uložené kontá používateľov. Na základe použitia diaľnice sa v systéme generujú pohľadávky a raz za mesiac sa vystavujú faktúry. Vďaka internetu si používateľ môže nielen sledovať aktuálny stav svojho konta, ale aj počet najazdených kilometrov. Ako nadštandard sa ponúka presná lokalizácia vozidla, či sledovanie jeho pohybu.
Satelitný systém nemá ani zďaleka toľko referencií ako mikrovlnný, no doporučenia EU budú pravdepodobne preferovať práve tento a to aj z dôvodu budovania finančne náročného satelitného systému Galileo, ktorý má v našom Európskom regióne nahradiť americký systém GPS.
Cezhraničná interoperabilita
Interoperabilita pre motoristov znamená, že ich vozidlá vybavené pre elektronický systém na vyberanie mýtneho v určitom štáte, alebo na určitom území, budú môcť zaplatiť mýto aj na iných územiach bez toho, že by potrebovali kúpiť či nainštalovať dodatočné palubné prístroje. V prípade mikrovlnného systému zaručujú palubné jednotky používané pri rakúskom mýtnom systéme (GO-Boxy), plnú technickú kompatibilitu medzi jednotlivými správcami ciest (podobne ako roamingové zmluvy medzi mobilnými operátormi). To však predpokladá, že mýtne systémy od rôznych dodávateľov musia byť v dostatočnej miere technicky kompatibilné. A keďže interoperabilita dnes nie je iba otázkou techniky - nutné sú aj tomu odpovedajúce procesy a zmluvy medzi rozličnými prevádzkovateľmi - existuje snaha dosiahnuť v tejto oblasti jednotnosť. V roku 2001 definovalo Združenie európskych správcov ciest podliehajúcim výberu mýta (ASECAP) v rámci EÚ projektu "Cesare II" jednotný štandard pre mikrovlnné komunikácie elektronických mýtnych systémov - CEN TC 278 - tvoriaci základ pre interoperabilitu rozličných systémov v Európe. Hlavným bodom je pritom komunikačné rozhranie - a to mikrovlnné rozhranie 5,8 GHz.
Spoločnosť Siemens však argumentuje tým, že EU po roku 2008 zjednotí systémy mýtného na satelitné. Podľa odborníkov by prijatie mikrovlnného riešenia s tým, že po čase by prešlo na satelitnú technológiu, by znamenalo vyššie výdaje. V Čechách to vyčíslili na 5 miliárd korún. "Smernica Európskej únie (EÚ) necháva otázku nasadenia mikrovlnného alebo satelitného mýtneho systému otvorenú. Prevádzkovateľ mýtneho systému si prirodzene vyberie cenovo a nákladovo najvýhodnejší variant - ako tomu bolo v Rakúsku" hovorí Erwin Toplak. Kapsch, ako dodávateľ mikrovlnného riešenia uznáva, že satelity majú budúcnosť, no až okolo roku 2012 alebo 2015. Zatiaľ satelitný systém nepreukázal svoju spoľahlivosť a má príliš mnoho neznámych. Naopak "mikrovlna" je v smernici EÚ definovaná ako "minimálny stupeň interoperability" ("minimum level of interoperability") a tým podľa predstaviteľov Kapschu jedinou cestou ako v Európe interoperabilitu aj realizovať.
Dôležitá kontrola
Kontrola je podstatným bodom mýtneho systému, ale ak je nedostatočná, nemá účinok a navyše sa využívajú všetky ilegálne možnosti, ako obísť zaplatenie mýta. Nič na tom nezmení ani hrozba vysokých pokút. Ak sa kontroluje priveľa a celoplošne, je to síce efektívne, ale na druhej strane masívne stúpnu prevádzkové náklady mýtneho systému. Systémy na báze GSM/GPS, tak ako sú dnes prezentované, nemajú tak účinnú kontrolu ako mikrovlnné. Satelitná infraštruktúra sa musí preto kombinovať s inými komunikačnými systémami. Aj z tohto dôvodu museli byť napríklad vlastné kontrolné body nainštalované na zemi, čo zas spôsobuje vysoké inštalačné a prevádzkové náklady.
Duálne systémy, kedy nie je žiadna povinnosť použiť palubnú jednotku (On Board Unit) sú nielen drahšie, ale aj viac náchylnejšie na "podvody" ako plne elektronické systémy.
"Náš mikrovlnný elektronický mýtny systém disponuje tak stacionárnou ako aj mobilnou kontrolou," hovorí Erwin Toplak. Keď vodič prechádza vozidlom popri stacionárnom kontrolnom premostení alebo ho predchádza vozidlo mobilnej kontroly, informuje ho o tom palubná jednotka umiestnená vo vnútri vozidla (tzv. GO-Box). Efektivitu kontrolných zariadení mikrovlnného systému potvrdzuje aj počet neplatičov mýtneho poplatku. V Rakúsku je ich v súčasnosti menej ako 1%.
Mobilná kontrola využíva špeciálne vybavené vozidlá. "Mýtni šerifovia" - sú vybavení prenosným zariadením na zisťovanie údajov, ktoré inak zisťujú prístroje na stacionárnych kontrolných premosteniach.
Rozhodne Diaľničná spoločnosť
Vybudovanie systémov na vyberanie elektronického mýtneho si podľa predpokladov vyžiada 12 až 13 miliárd korún. Ministerstvo dopravy pritom počíta s návratnosťou nákladov do dvoch rokov. Spoplatnenie sa týka diaľnic a rýchlostných ciest, teda zhruba 700 až 720 kilometrov infraštruktúry. Diskusie o rôznych riešeniach a ich výhodách už prebiehajú tak na politických úrovniach, ako aj na medzinárodných fórach. Akým smerom a akým spôsobom sa bude realizovať mýtny systém na Slovensku rozhodne Národná diaľničná spoločnosť so 100 % podielom štátu, ktorá vznikla vyňatím časti majetku z rozpočtovej organizácie Slovenská správa ciest. Samozrejme, že záujemcov stať sa dodávateľom mýtneho systému je niekoľko. Do oficiálneho tendra sa prihlásia globálni hráči ako je IBM, Siemens, či Kapsch, ale aj švajčiarske konzorcium Ascom/Fela spolu so slovenskou elektrotechnickou firmou Tesla Stropkov. n