Z Donovál do lacnejších Revúcich

Tento rok sme si týždňovú lyžovačku rozložili do dvoch miest. Najskôr sme sa vybrali na Donovaly, z ktorých sme sa presťahovali do neďalekých Liptovských Revúcich. Ak by nám to počasie dovolilo, prešli by sme tam omnoho kratšou trasou na bežkách. Po hrebeni cez kopec Zvolen a Končitú je to totiž len sedem kilometrov. Po ceste cez Liptovskú Osadu sme sa viezli 18 kilometrov.

Obe strany na jeden lístok

Donovaly spĺňajú všetky predpoklady pre výbornú lyžovačku, pravda, človek za kvalitu lanoviek, vlekov a zjazdoviek zaplatí dosť. Celodenný lístok dospelého vyjde na 640 korún, s kartami mládeže sa dajú uplatniť zľavy 20 percent, deti do 13 rokov zaplatia za deň 450 korún. Výhodou je, že päť-, šesťdňové a sezónne lístky možno použiť aj vo Vysokých Tatrách.

Vyskúšali sme obe strany donovalských svahov. Nová hoľa smerom na Veľkú Fatru ponúka dostatočnú zábavu aj pre tých najnáročnejších, zjazdovka sa dá zísť viacerými spôsobmi a keďže tento rok je snehu dosť, na ľadové úseky sme natrafili len sem-tam.

Záhradište smerujúce k Nízkym Tatrám ponúka viacero vlekov, zjazdovky sú menej náročné, ako stvorené pre mierne pokročilých. Keďže lístok možno použiť na oboch stranách, doobeda sme si zalyžovali na Novej holi a poobede sme unavení prešli radšej na Záhradište. Lyžovať sa dá od 8.30 do 16.15, ponúkajú aj večerné lyžovanie od 17.00 do 21.00.

Jediný, ale dlhý vlek

Po dvoch dňoch kvalitnej lyžovačky sprevádzanej množstvom maďarských turistov a drahšími občerstvovacími službami sme dostali chuť na čosi skromnejšie. Prvýkrát v živote sme navštívili dolinu smerujúcu z Liptovskej Osady popod hrebeň Veľkej Fatry, v ktorej je päťkilometrová dedina Liptovské Revúce.

Z Nižnej Revúcej vedie smerom na kopec Končitá jediný vlek v dedine, ale je dostatočne dlhý. Meria 1600 metrov s prevýšením 420 metrov. Svah sa dá zlyžovať po oboch stranách pomy. Oproti Donovalom sme však omnoho viac namáhali nohy na "bubnoch". Ani počasie nám neprialo, a tak sme na viac než desať jázd ani nemali chuť.

V Revúcej časové lístky nemajú. Kúpiť sa dá jednorazový za 40 alebo desaťjazdový za 300 korún. Vlek premáva od desiatej do pol štvrtej. Potešili nás bufety na spodnom aj hornom konci vleku. A keď sme si chceli po lyžovačke sadnúť do tepla, spustili sme sa dole a navštívili penzión, ktorý funguje aj ako reštaurácia.

KAROL SVOZIL