zcovi Ladislavovi Janigovi. Je to vlastne akási autobiografia o známom slovenskom horolezcovi, členovi Tatranskej horskej služby, účastníkovi mnohých medzinárodných horolezeckých expedícií, ktorý ako jediný zo záchranárov - členov Tatranskej horskej služby prežil pád pohotovostného vrtuľníka v Mlynickej doline v roku 1979, v ktorom zahynulo sedem ľudí.
Návrat do hôr je kniha o človeku, ktorý sa po vážnom zranení spôsobenom tragickou udalosťou, opäť dokázal plnohodnotne vrátiť do života, k horolezectvu a medzi svojich kolegov v Tatranskej horskej službe.
Laca Janigu mnohí skôr poznajú pod menom Tatko. Narodil sa v Poprade v tesnej blízkosti Vysokých Tatier a týmto susedstvom bola už v detstve predurčená celá jeho životná cesta. Jeho osudom a láskou sa stali hory, so všetkým dobrým aj zlým, čo so sebou prinášajú.
Kniha má 13 kapitol a je venovaná všetkým, ktorí majú radi prírodu, šport a trochu dobrodružstva. Mnohí sa možno nikdy nedostanú do miest, ktoré sa Lacovi podarilo navštíviť a zachytiť objektívom fotoaparátu. Popisuje v nej svoje horolezecké začiatky, výstupy, prácu v Tatrách, ale aj výstupy na Mont Blanc, Matterhorn, v Kaukaze, Pamíre, Himalájach, či v exotickom Peru a Ekvádore, Austrálii a na Novom Zélande.
„Ak by som mal trochu bilancovať, tak môžem konštatovať, že som vyliezol asi sedemsto horolezeckých výstupov vo Vysokých Tatrách a v iných vysokých pohoriach na svete,“ hovorí Laco Janiga. „Nadobudol som mnohoročné skúsenosti z pretekania v skialpinizme, venoval som sa extrémnemu lyžovaniu, poznám problémy leteckej záchrany, v ktorej som pracoval dvadsať rokov. Na vlastnej koži som pocítil následky mnohých chýb, ktorých som sa dopustil ja alebo mnohí moji kamaráti. Žiaľ, niektorí za tie chyby zaplatili najvyššiu daň. Mám pocit, že život ma obdaril takým množstvom skúseností, že ich spokojným svedomím môžem odovzdávať mojim trom synom, priateľom a, samozrejme, ako horský vodca aj ostatným ľuďom.“ (r)