Budhu

V samotnom srdci thajskej metropoly, Bangkoku, sa nachádza veľký kráľovský palác. Zhluk množstva nádherne zdobených budov a zlatých veží obkolesených bujnou zeleňou okolitých záhrad je dokonalou pastvou pre oči. Celý komplex sa začal budovať v roku 1782 po nástupe generála Čao Phaya na trón. Generál sa vyhlásil za kráľa a ako Ráma I. založil panovnícky rod Čakkri.

Rôzne architektonické slohy od tradičných z juhovýchodu Ázie až po európsku renesanciu nedávajú na prvý pohľad zmysel. Veľkolepý areál sa delí do dvoch skupín. Do prvej, tzv. skupiny Mahámontien, patria najstaršie budovy. Druhá skupina budov Dusit-Maháprásád dotvára celý objekt. Najzaujímavejšie spomedzi nich sú paláce Rámu IV. a Rámu V. Monkuta a Čulalonkorna. Obaja panovníci, otec aj syn, inklinovali k modernému európskemu spôsobu života a tomu zodpovedali aj ich obydlia. Typický európsky palác Rámu IV. ostro kontrastuje s okolím, ale euroázijský palác jeho syna zobrazuje rečou architektúry vtedajšie moderné a rozumové myslenie prezieravého panovníka, ktorého za jeho zásluhy pomenoval národ „milovaný“.

V severnej časti areálu sa nachádza jedna z najstarších a zároveň najkrajších budov - Chrám smaragdového Budhu. Spočiatku bol vybudovaný ako rezidencia mníchov budhistickej odnože teravada. Mnísi však chrám opustili a tak sa stal oficiálnou kráľovskou kaplnkou. Uprostred chrámovej paloty na vysokom zlatom oltári sedí asi pätnásť centimetrov vysoká napodobenina Budhu z jadeitu. Nenápadná zelenkavá soška sa v dejinách Thajska po prvýkrát objavila v roku 1464 a bola majetkom kráľa Tiloka zo Sukothajskej dynastie. Počas prelomového dejinného obdobia, keď sa do popredia dostáva dynastia Ayuthaja, za mocenských bojov pri plienení mesta Chiang May soška zmizla i s pokladmi ríše Sukothai. Náhodne ju objavili až po tristo rokoch na počiatku bangkokskej epochy za vlády Rámu I. Keď vystaval kráľovské mesto Bangkok, znovuobjavenej soške, ktorej sa prisudzuje veľká moc, nechal kráľ vybudovať skvostný chrám, do ktorého ju uložil s veľkou pompou.

Vďaka zelenej farbe sošky vznikol medzi obyvateľstvom dojem, že podobizeň všemohúceho bola vytesaná do smaragdu. Odtiaľ teda aj názov - smaragdový Budha. Sošku začali uctievať ako najvyššiu relikviu. Aj dnes sa teší veľkej popularite. Prisudzuje sa jej magická moc, pretože ani v najťažších časoch nenechala Bangkok zahynúť. Patróna mesta „anjelov“ so všetkou vážnosťou navštevuje aj terajší kráľ Ráma IX., Bhumibol Adulyadej, ktorý na počesť znovuobjavenia sošky a jej ustanovenia za patróna mesta, prichádza do chrámu raz do roka zložiť hold. Soška je veľmi obľúbená medzi obyvateľmi, takže čo len malá pochybnosť o tom či je smaragdová alebo nie, by bolo rúhačstvom.

STANISLAV ZACHAR