Melbournská príjemná zima a byty bez kúrenia

Bez radiátorov

V Austráli žijem už rok a pol. Pricestoval som sem na začiatku augusta, teda priamo z horúceho slovenského leta do zimného Melbourne. Z cestovných príručiek aj od miestnych Slovákov som vedel, že tuhej zimy sa nemusím obávať. V Melbourne sa cez deň teplota pohybovala okolo 15 stupňov nad nulou. Všetko bolo zelené, prevažne domáce austrálske stromy nezhadzujú listy a trávniky sa tiež tvárili sviežo. Vonku bolo celkom príjemne a na zimu to naozaj nevyzeralo.

Prvé dni a najmä noci v prenajatom byte však už také príjemné neboli. Väčšina austrálskych bytov očividne nepočíta s teplotami pod 10 stupňov. Predovšetkým - môj byt nemal ústredné kúrenie a ako som neskôr zistil, nebola to výnimka. V byte síce boli elektrické ohrievače, ale miniatúrne a nie veľmi výkonné. Nie som žiadna zimomrivka, ale zobudiť sa ráno do 10 stupňov vnútri a šiestich vonku, vstávať sa mi veľmi nechcelo. Chyba nebola len v kúrení, ale v celkovej konštrukcii domov. Steny sú veľmi tenké, okná majú len jedno sklo, pod dverami je medzera, ktorou sa studený vietor pohodlne dostane dnu a napokon izolácia je biedna alebo vôbec neexistuje. Jednoducho, Melbournčania odmietajú pripustiť, že ich mesto neleží v subtrópoch.

Vidno to nakoniec aj na uliciach. Domáci sandále nevyzujú ani keď je 15 stupňov. Človek je tvor prispôsobivý - naučil som sa spať v hrubom pyžame pod teplými perinami a táto zima sa mi zdala prijateľnejšia.

Príjemní úradníci

Moja príjemná skúsenosť sa spája s austrálskymi úradmi a najmä s austrálskou poštou. Na pošte v Austrálii nenájdete dlhočizné rady, nie sú tu žiadne okienka, spoza ktorých na vás zazerajú nepríjemní poštoví úradníci. Austrálska pošta pripomína skôr obchod s poštovými potrebami než úrad. Pri vstupe dovnútra uvidíte police plné tovaru, ktorý na slovenskej pošte nenájdete. Nachádzajú sa tam lepiace pásky, perá, baliaci papier, rôzne kancelárske potreby, ale aj mobilné telefóny či suveníry. V prvom rade však na vás isto urobí dojem obrovský výber škatúľ, ktoré slúžia ako balíky. Áno, balíkové škatule predávajú priamo na pošte. Nemusíte sa teda doma stresovať s hľadaním vhodnej škatule, potom balením a lepením. Netreba sa obávať, že po zabalení napokon prídete na poštu a zistíte, že ste niečo zle prilepili alebo nesprávne vypísali a úradník vám to prikáže prebaliť.

Príjemní sú dokonca aj imigrační a daňoví úradníci. Opäť - žiadne rady, stres a najmä rýchlosť vybavenia. Na daňovom úrade mi dokonca odporučili namiesto osobného vypísania tlačív zaregistrovať sa na internete, ktorý bol mimochodom k dispozícii priamo u nich a zadarmo.

Podobné zážitky som mal v banke aj v zdravotnej poisťovni. Karty mi vystavili do troch dní alebo do týždňa. Keď som stratil peňaženku, nové karty mi prišli tiež v priebehu týždňa a bez zbytočných otázok, kde som ich stratil a ako. Samozrejme, všetko zaplatia daňoví poplatníci - dane v Austrálii sú riadne vysoké.

Maličkosti veľkomesta

Mestská doprava v Melbourne je rovnaká, ako vo všetkých veľkomestách. Jazdia tu vlaky, autobusy, ale aj električky, čo je v Austrálii rarita. Cestujúcich v horúcom lete potešia rolety na oknách alebo klimatizácia.

Verejné záchody ma prekvapili ani nie tak čistotou, ako malou žltou schránkou na uskladnenie použitých striekačiek narkomanov. Aj v niektorých baroch alebo reštauráciách je na záchodoch modré svetlo. Modrá totiž znižuje viditeľnosť žíl na ruke, takže tieto príťažlivé shooting rooms sú pre narkomanov nepoužiteľné. Na druhej strane som bol svedkom, ako ľudia závislí od heroínu prišli do lekárne, kde sú pre nich vyhradené miestnosti na aplikovanie methadonu, teda alternatívnej liečby závislosti. JOZEF RYNÍK

Odporúčam

Okrem bežných turistických atrakcií, ako Federation square, zoo, St. Kilda alebo Brighton beach, odporúčam prechádzku po uliciach Drummond alebo Rathdowne v štvrti Carlton, ktoré sú plné krásnych domov z 19. storočia.

Melbourne je známe svojou multikultúrnosťou, ktorú ocenia najmä gurmáni. Na jednej ulici často nájdete indickú, thajskú, tureckú, grécku, vietnamskú prípadne nepálsku reštauráciu. Okrem jedla je Melbourne povestné svojou kávovou kultúrou a barmi. Najlepšie sú však skryté v malých bočných uličkach.

O mne

Do Melbourne som prišiel v auguste 2003 kvôli austrálskej priateľke, ktorá u nás učila angličtinu. Vyštudoval som informačnú technológiu so zameraním namultimédiá na Melbourne College of Technology. Momentálne sa živím ako barman (varím dobrú kávu) a prispievam do novín.