www.obceslovenska.sk
a jej výškové rozpätie je od 180 do 500 metrov nad morom.
Archeologické fragmenty svedčia o tom, že toto územie bolo osídlené už od praveku. Potvrdzujú to pozostatky po ľuďoch pásikovej a lengyelskej kultúry. V katastri obce sa našli i výrobky z doby železnej a bronzovej.
Vo svojej dávnej existencii patrila obec viacerým vlastníkom. Z majetkov Beňadického opátstva skoro prešla do držby Hrušovského hradu a od začiatku 14. storočia sa stala majetkom Matúša Čáka, neskôr gýmešských Forgáčovcov. Tí tu v roku 1386 zriadili mýtnu stanicu na výber poplatkov. V 16. a 17. storočí obec trpela ako celé okolité územie tureckou expanziou.
Prvá písomná zmienka o Čiernych Kľačanoch sa nachádza v bule pápeža Inocenta III. Ten ju 15. 3. 1209 spomína ako villu Chelecen. Zaujímavosťou obce je veľkomoravská pyxida - šperkovnica zo slonoviny oválneho tvaru, ktorá sa na územie Veľkej Moravy dostala s misiou sv. Cyrila a Metoda ako dar cisára Michala III. Rastislavovi v období po IX. storočí. Príroda bola k obci Čierne Kľačany dostatočne štedrá, a tak tu turisti môžu prejsť trasami Pohronského Inovca, ktorý je vhodný i na hubárenie, zber lesných plodov či poľovníctvo. V poľovníckom revíri je dostatok poľnej, ale i čiernej a jelenej zveri.
Súčasné Čierne Kľačany predstavujú modernú obec so zachovanými prvkami ľudovej kultúry a architektúry. Dlhoročnú tradíciu má v obci ochotnícke divadlo - svedčí o tom aj skutočnosť, že sa tu nepretržite dvadsať rokov konala okresná divadelná prehliadka skupiny C. V obci sa pravidelne usporadúvajú aj hody - patrí im posledná novembrová nedeľa na Krista Kráľa. Novú tradíciu si buduje Beh o Čiernokľačiansku pyxidu a v tomto roku sa uskutočnil už jeho ôsmy ročník. Pätnásťkilometrová trasa začína v Nemčiňanoch, pokračuje cez Malé a Veľké Vozokany a končí v Čiernych Kľačanoch. Na cestnom behu, ktorý sa pravidelne koná v prvý marcový týždeň, sa zúčastňuje okolo stovky popredných bežcov.