Vaše postrehy z miest, kde žijete, môžete posielať na jana.cevelova@sme.sk alebo nacestach@sme.sk.
Do Wellingtonu, hlavného mesta Nového Zélandu, som sa presťahovala pred štyrmi rokmi. Vtedy som však netušila, že dvestotisícové mestečko mi ponúkne nezvyčajnú, ale príjemnú kombináciu života vo veľkomeste a v prírode na vidieku. Na propagačných materiáloch s heslom Absolutely Positively Wellington, ktoré boli v čase môjho príchodu roztrúsené po meste, som sa len smiala. Nedávno som však zistila, že mi 'absolutely positively' prirástlo k srdcu. A to aj napriek tomu, že Wellington nie je dokonalý.
Keď prší zboku
Vo Wellingtone som si zvykla byť pripravená na všetko. Zmeny počasia sú náhle a ohromujúce. Neraz sa stalo, že bezoblačnú oblohu v priebehu pár hodín zatienila víchrica, ktorá mesto odrezala od sveta. Nefungovalo letisko, ani kompa spájajúca Severný a Južný ostrov.
Ďalší nepopulárny, no pre Wellington typický jav, je horizontálne pršanie. Skúste si predstaviť, že neprší zhora nadol, ale zboku. Jednoducho, hoci ráno vyzerá, že bude pršať celý deň, existuje päťdesiatpercentná pravdepodobnosť, že popoludní budem chytať bronz. Odporúčam preto mať neustále pri sebe pršiplášť aj slnečné okuliare. Na dáždnik môžete pokojne zabudnúť. Tenká látka nevydrží odolávať náporom wellingtonského vetra viac než jeden deň.
Doprava bez dobrodružstva
Aký je optimálny spôsob dopravy po meste? Wellingtonská MHD funguje na rozdiel od ostatných novozélandských miest bezchybne. Vďaka častým spojom je cestovanie z priľahlých štvrtí do centra bezproblémové. Mnohí však uprednostňujú alternatívne spôsoby dopravy: bicykle, elektrické kolobežky, korčule či chôdzu. Obyvateľov prímestských štvrtí sa mesto každoročne snaží presvedčiť, aby do práce chodili radšej vlakom či autobusom.
Zriedkavo tu natrafíte na človeka, ktorý by sa bezohľadne tlačil do vozidla, pil alkohol či kradol peňaženky. Neexistuje ani vzrušenie z cestovania načierno - platí sa totiž pri vstupe do vozidla.
Športovcom proti svojej vôli
Wellington sa hrdí najväčším počtom reštaurácií na obyvateľa na ostrovoch. Vďaka lacným malajským, čínskym, indickým, thajským či kórejským reštauráciám sa viac oplatí večerať vonku, ako márniť čas kuchtením v turistickej ubytovni. Keďže tu žije mnoho ázijských imigrantov, jedlo má pravú chuť Ďalekého východu.
Wellington je ako stvorený aj pre milovníkov prírody a športov. Všetky športové potreby si možno neďaleko centra požičať za dostupnú cenu. Tu sa často aj ten najzarytejší odporca fyzických aktivít stane športovcom. Stačilo pár rokov a namiesto fajčenia a ponevierania sa po baroch chodím behať, plá-vať, bicyklovať, hrať badminton a squash a tento rok som sa rozhodla prihlásiť aj na sailing.
Ani milovník architektúry však nemusí byť nešťastný. Wellington je mesto plné nádherných viktoriánskych víl.
Sport Caf a rugby
Jedným z novozélandských fenoménov je Sports Caf. Ide o hybrid krčmy a baru, kde si vďaka obrovským obrazovkám prídu na svoje fanúšikovia všetkých populárnych športov. Nájdete ich aj v tej najmenšej dedine. Oplatí sa ho však navštíviť, keď už pre nič iné, tak aspoň pre kultúrny šok. Špecialitou typického Sports Caf je bravčový rezeň s volským okom, ktoré najlepšie chutí s miestnym čapovaným pivom Monteith's Pilsner.
Skutočný Nový Zéland však môžete skutočne spoznať len cez rugby. Je to šport, ktorý bez preháňania možno prirovnať k národnému náboženstvu. Zakaždým, keď sa hrá vo Wellingtone, je miestny štadión nabitý, hotely a motely majú vypredané a bary v centre sú na prasknutie.
Na zápase wellingtonských Levov s waikatskými Náčelníkmi napríklad štadión duní nespočetným množstvom kravských zvoncov - krava je totiž maskotom mužstva z Waikata. Pravidlá rugby sú našťastie nekomplikované a na rozdiel od kriketu som ich schopná nezasväteným aj vysvetliť.
FOTO - AUTORKA
Autor: SLÁVKA BILÁ