SME
Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky

Tsunami hrozí aj v Stredozemnom mori

Tsunami nehrozia iba vo vzdialených krajinách, ale i v Európe. Napríklad vo východnej časti Stredozemného mora vrátane Grécka a jeho ostrovov, kde svoje dovolenky trávi mnoho Slovákov.

Asi 80 percent tsunami na svete vzniká v Tichomorí, 10 percent v Indickom oceáne a necelých 10 percent v oblasti Stredozemia. Tam sa stretávajú africká a eurázijská kontinentálna platňa, ku ktorým sa v jeho východnej časti pridáva menšia anatolská a arabská platňa. Ničivé prívalové vlny zasiahnu niektorú časť Stredomoria zhruba raz za 50 rokov. "Nebezpečie tsunami je v oblasti Stredozemného mora úplne reálne," hovorí český geológ Václav Cílek.

Z histórie máme správy o viacerých stredomorských tsunami, ktoré zničili rozkvitajúce mestá a ktoré si vyžiadali tisíce ľudských životov. Posledné tsunami v roku 1956 sa prelialo cez grécky ostrov Amorgos v Egejskom mori a dorazilo až do Egypta. Vlny zabili viac ako 50 ľudí. (Dnes by to asi bolo vďaka turistom viac).

Skryť Vypnúť reklamu

Taliansko či Grécko, ktoré je seizmicky najaktívnejšou časťou Európy, dnes už tiež uvažujú o vybudovaní varovného systému, ktorý by mohol na blížiace sa tsunami upozorniť. Grécki odborníci už mapujú konkrétne miesta, kde by mohli byť súčasti systému rozmiestnené.

Tsunami v Stredozemnom mori by bolo pravdepodobne menej ničivé, zemetrasenia sú tu slabšie a menšia je aj masa vody, ktorou dokážu pohnúť. Vzhľadom na husto obývané pobrežie a rozvinutý turistický priemysel by si však aj tak mohli vyžiadať množstvo obetí.

Tunajšiemu varovnému systému na účinnosti uberú malé vzdialenosti. Vlny sa pri tsunami šíria rýchlosťou 700 - 800, niekedy vraj až 1000 kilometrov za hodinu. Tsunami, ktoré by teoreticky vzniklo pri Kréte, brehy Sicílie aj Izraela zaplaví do hodiny. Systém varovania je napriek tomu podľa odborníkov užitočný. "Možno to varovanie dorazí až dvadsať minút pred vlnami, ale tých dvadsať minút môže byť rozhodujúcich," tvrdí Cílek.

Skryť Vypnúť reklamu

Opäť však nejde iba o prístroje. V Stredozemí a okolo Indického oceánu je tsunami nebezpečnejšie aj pre to, že je pomerne zriedkavé. V Japonsku je naopak časté, ľudia sú na tsunami pripravení a vedia, ako v prípade hrozby konať.

Predzvesťou príchodu tsunami je napríklad to, že sa more náhle stiahne od pobrežia až na niekoľko stoviek metrov. V Indii a na Srí Lanke to ľudia využili na to, že poslali deti na pláže zozbierať ryby, ktoré tam more zanechalo. Japonci naopak dobre vedia, že je v takomto prípade nutné brať nohy na plecia.

Zem sa ešte stále trasie

MELBOURNE - Dva týždne po tom, čo silné zemetrasenie pri Sumatre vyvolalo ničivú vlnu tsunami v Indickom oceáne, sa zemeguľa ako celok ešte stále chveje. Oznámili to včera odborníci z Austrálskej národnej univerzity.

Skryť Vypnúť reklamu

Prirovnali to k zvonu: ten sa chveje ešte dlhý čas potom, čo prestal vydávať zvuky. "Nie sú to otrasy, ktoré by vás zhodili zo stoličky, ale stále ešte dosahujú hodnoty, ktoré prístroje dokážu bez problémov zmerať," povedal Herb McQueen.

Bezprostredne po zemetrasení, ktoré dosiahlo deviaty stupeň a bolo najsilnejšie za posledných 40 rokov, sa oscilácia zemského povrchu pohybovala v rozpätí medzi 20 a 30 centimetrami.

Chvenie prekračuje úroveň základnej vibrácie, ktorú Zem vydáva normálne. Potrvá pravdepodobne ešte niekoľko týždňov, postupne však slabne. Pohyby tohto rozsahu však nie sú pre zemský povrch až také neobyčajné - môže ho vyvolať aj slapový pohyb daný obiehaním Mesiaca okolo Zeme.

Meracia základňa Austrálskej národnej univerzity je umiestnená v masívnej pivnici v observatóriu Mount Stromlo neďaleko hlavného mesta Canberra. Je súčasťou celosvetovej siete geodynamických staníc vytvorených po veľkých zemetraseniach v 60. rokoch minulého storočia.

Skryť Vypnúť reklamu

Podľa mnohých odborníkov zemetrasenie o niečo zrýchlilo rotáciu Zeme, teda o zlomok sekundy skrátilo deň. (čtk)


Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  2. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  3. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  4. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  5. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  6. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  9. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  2. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  3. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  5. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  7. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  8. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  9. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  10. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 26 872
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 21 765
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 160
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 686
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 12 337
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 11 851
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 806
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 954
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 735
  10. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 10 417
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu