GBELCE - Parížske močiare medzi Gbelcami a Novou Vieskou vysychajú. Patria medzi medzinárodne chránené lokality. Rastie na nich trstina, v ktorej hniezdi vyše sto druhov vzácnych močiarnych vtákov.
"Pred dvadsiatimi rokmi boli močiare hlboké štyri metre, dnes sotva dva. Lagúny sa z roka na rok zmenšujú. Mám obavu, že sa z nich o niekoľko desaťročí stane lužný les," povedal tamojší strážca prírody Jozef Medveď. Starší ľudia spomínajú, ako sa voľakedy na priestranných jazierkach korčuľovali, no dnes trstina pokrýva vyše osemdesiat percent močiarov. Obkolesuje ich poľnohospodárska krajina a nie les, ktorý by zadržiaval vlahu.
Močiare sú podľa strážcu zaujímavé po celý rok. V tomto ročnom období v nich zimuje vyše tridsať druhov vtákov. "Už desať rokov pozorujem kaňu sivú, škandinávskeho dravca. Prilieta sem nenápadne podvečer, prespáva na zemi v tŕstí a odlieta už skoro ráno. Málokedy sa mi ju podarí uvidieť. Mal som to šťastie na Nový rok, keď som išiel vydýchať silvestrovské šampanské," hovorí Jozef Medveď. Na obchôdzky chodí vždy s ďalekohľadom.
S priateľmi založil v roku 1982 v Nových Zámkoch Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny. Dali si cieľ chrániť 184-hektárové Parížske močiare. O dvanásť rokov neskôr sa stali národnou prírodnou rezerváciou. Na ministerskú výnimku sa v nich ťaží trstina. Ministerstvo životného prostredia súkromným firmám presne určilo, koľko suroviny môžu vyťažiť a z ktorej časti močiarov.
Parížske močiare boli chránené piatym najvyšším stupňom ochrany prírody a preradili ich do štvrtého stupňa. Miestni sa obávajú nekontrolovaného kosenia porastov. No ani vo štvrtom stupni ochrany nie je dovolené ťažiť bez výnimky. Štátna správa nám potvrdila, že ministerská výnimka na ťažbu platí do roku 2009 a s ňou aj doterajšie obmedzenia.
"Močiarom by prospelo, keby kosili trstinu tesne nad ľadom. Nízke stonky by na jar zaplavila voda, v ktorej by sa usadili obojživelníky, ryby či kačice. Kosci však nechávajú vyššie stonky. Vyrastie z nich nová trstina, ktorú môžu pokosiť zasa o rok," povedal Jozef Lengyel zo Štátnej ochrany prírody v Dunajskej Strede.
"Keby sa trstina nekosila vôbec, zahnívala by a uberala by z vodnej plochy," myslí si Zuzana Jenčová, vedúca odboru ochrany prírody a krajiny Krajského úradu životného prostredia v Nitre.
Parížske močiare patria do zoznamu dvanástich slovenských chránených mokradí, teda močiarov, bažín či podmáčaných území. Slovensko podpísalo v roku 1990 Ramsarský dohovor, v ktorom sa zaviazalo, že ich bude ochraňovať a rozumne využívať.
Na močiare bude výhľad z veže
Parížske močiare budú môcť návštevníci vidieť z osem metrov vysokej vyhliadkovej veže. Obec ju nedávno dokončila s finančnou podporou štátu. "Pôvodne sme ju chceli postaviť na betónové základy. Odborníci nás upozorňovali na to, že na vlhkej pôde nebude stabilná. Prepracovali sme projekt a dnes veža stojí na železobetónovej doske," povedal starosta Gbeliec Gabriel Mihalik. Bude slúžiť na vyhliadky aj pre školákov, ktorí chodia do rezervácie na hodiny prírodovedy. (bej)