Popradským letiskom, rýchlikovou železničnou stanicou a po cestách do mesta každoročne prichádzajú desaťtisíce turistov zo Slovenska a zahraničia, aby odtiaľ pokračovali do Starého Smokovca, prípadne ďalších tatranských osád.
Zo začiatku sa Poprad nevyvíjal tak rýchlo ako susedná Veľká a Spišská Sobota. Až v 18. storočí začal Poprad hospodársky dobiehať svojich silnejších mestských susedov. Hlavnou hybnou silou dynamického rozvoja mesta sa však stala až košicko-bohumínska železnica vybudovaná v roku 1871. Rastúci záujem turistickej verejnosti o Vysoké Tatry rozprúdil intenzívnejší kultúrny a spoločenský život mesta.
Historické centrum Popradu sa sústreďuje na priestor okolo vretenovitého Námestia sv. Egídia. Námestie ohraničuje radová zástavba prevažne barokových a klasicistických meštianskych domov z 18. a 19. storočia. Dominantou mesta je ranogotický rímskokatolícky Kostol sv. Egídia z 13. storočia. Popradčania ho poznajú ako starý kostol. V jeho interiéri sa zachovali stredoveké nástenné maľby z prvej polovice 15. storočia.
Vedľa starého kostola stojí renesančná zvonica z roku 1658. V súčasnosti je popradským farským kostolom tzv. nový rímskokatolícky Kostol Sedembolestnej Panny Márie vybudovaný v rokoch druhej svetovej vojny. Popradská synagóga pochádza z roku 1830.
Návštevníci Popradu by nemali obísť Podtatranské múzeum, ktoré im prostredníctvom svojich expozícií pomôže lepšie spoznať podtatranský región. Na mieste geotermálneho prameňa vznikol v Poprade vodný park Aquacity s bazénmi, toboganmi a rôznymi relaxačnými terapiami.
Od roku 1945 je mestskou časťou Popradu aj Spišská Sobota. Výsady, ktorými saských prisťahovalcov obdaroval panovník, v značnej miere pomohli vzmáhajúcej sa Spišskej Sobote veľmi rýchlo sa zaradiť medzi najvýznamnejšie spišské mestá rovnajúce sa Levoči a Kežmarku. Obdobím najväčšej prosperity Spišskej Soboty bolo 17. a 18. storočie, avšak v 19. a 20. storočí hospodársky rozvoj mesta ustal. Jeho dávna rivalita s Popradom sa skončila v prospech hospodársky silnejšieho juhozápadného suseda. Spišská Sobota dnes predstavuje jeden z najlepšie zachovaných stredovekých urbanistických celkov Slovenska, ktorý je od roku 1953 mestskou pamiatkovou rezerváciou. Jadrom jedinečného mestského celku je trojuholníkové námestie, ktoré ohraničuje radová zástavba meštianskych domov postavených na úzkych parcelách. Osobitnú pozornosť si zaslúžia gotické meštianske domy z druhej polovice 15. storočia. Rímskokatolícky Kostol sv. Juraja postavili pred rokom 1273 ako neskororománsky. V roku 1464 ho goticky prestavali a na začiatku 16. storočia rozšírili o kaplnku sv. Anny. Kostol má päť gotických oltárov.
Mestská časť Popradu Veľká sa už v 15. storočí rozrástla na bohaté mestečko. Na východnej strane námestia stojí ranogotický rímskokatolícky Kostol sv. Jána Evanjelistu.
Ďalšou popradskou mestskou časťou sú Matejovce. Sú známe najmä vďaka továrni na výrobu práčok. Najvýznamnejšou pamiatkou Matejoviec je rímskokatolícky Kostol sv. Štefana Kráľa, postavený v prvej polovici 14. storočia v gotickom slohu. Dnešný názov mestskej časti Stráže pod Tatrami, ktorý súvisí s pôvodnou funkciou sídla, sa objavil až v dokumente z roku 1786.
(Úryvok z časopisu Krásy Slovenska č. 11-12/2004 - rubrika REGIÓN)