V piatich obrovských budovách sú dnes múzeá, reštaurácie a obchody. Čo bude vo zvyšných troch, nikto zatiaľ nevie. Vdražbe ich kúpil neznámy kupujúci. FOTO - ARCHÍV
Nedostavanú časť gigantického nacistického hotela na nemeckom ostrove Rügen sa podarilo nemeckej vláde predať ešte v septembri. V dražbe, ktorá bola v prístavnom meste Rostock, za tento dovtedy nepredajný moloch získala 625-tisíc eur (asi 20 miliónov korún). Dodnes však nie je známy ani kupujúci, ktorý objekt dražil cez telefón, ani to, čo s ním zamýšľa.
Nemecká vláda sa počas 90. rokov snažila niekoľkokrát zbaviť tejto 4,5 kilometra dlhej ruiny v lokalite Prora, kde sa malo podľa Hitlerových predstáv rekreovať naraz až 20-tisíc ľudí.
Bol to jeden z najväčších stavebných projektov národných socialistov.
Hitler dokonca plánoval, že postaví päť takých hotelov na rôznych miestach. Bol totiž presvedčený, že Nemecko prehralo prvú svetovú vojnu nie preto, že bolo porazené na bojisku, ale preto, že jeho obyvateľstvo stratilo nervy. Predstavoval si, že tomu predíde tým, že pripraví podmienky na dostupnú dovolenku pre široké vrstvy, a vytvorí tak šťastnú, silnú a odolnú generáciu, ktorá bude schopná v budúcej vojne zvíťaziť. Výsledkom bol program Kraft durch Freude (KdF - radosťou k sile).
Na tento účel mal slúžiť aj obrovský hotel v Prore, ktorý tvorilo osem šesťposchodových blokov, z ktorých každý bol dlhý 500 metrov. Postavili ich pozdĺž jednej z najkrajších pláží na ostrove Rügen. Päť z nich sa zachovalo dodnes. Sú v nich múzeá, obchody a reštaurácie. Tieto domy však neboli predmetom predaja. V dražbe predali zostávajúce, nedokončené, z ktorých bola do začiatku vojny vybudovaná len železobetónová kostra.
Budovy pôsobia skôr dojmom obrovského vládneho úradu či väzenia, napriek tomu projekt v roku 1937 získal medailu na svetovej výstave v Paríži za ideu masového turistického strediska a za modernú architektúru.
Výstavba Prory sa začala v roku 1936, ale zastavili ju v roku 1939 po vypuknutí vojny. Niektoré plánované časti, ako obrovské bazény, soláriá, obchody, škola, elektrárňa a nemocnice, nikdy nepostavili. Namiesto rekreačného strediska sa Prora stala dočasnou školou pre nacistickú políciu, neskôr ubytovňou pre vybombardovaných civilistov a nakoniec poskytovala prístrešie utečencom z východnej časti Nemecka, utekajúcim pred Červenou armádou. Po vojne komplex obsadili sovietski vojaci, neskôr armáda NDR a až do zjednotenia Nemecka v roku 1990 bol pre verejnosť neprístupný.
Aj nedokončený objekt je vzhľadom na predvojnové ocenenie architektonickou pamiatkou, takže veľké zmeny nový majiteľ robiť nebude môcť. (čtk)