Od 11. storočia bol kráľovským hradom. Mohutný systém jeho opevnenia je výsledkom postupného zdokonaľovania dôležitej pohraničnej pevnosti a neskôr župného sídla.
Trenčín s hradom zohral dôležitú úlohu predovšetkým v období tureckých vpádov. Postupne bol majetkom viacerých významných šľachtických rodín. So zmenami jeho majiteľov sa znásobovali obranné a obytné funkcie hradu. K základnej robustnej Matúšovej veži pribúdali ďalšie objekty - Mlynská a Jeremiášova veža, Ľudovítov, Barborin a Zápoľského palác. Po požiari v roku 1790 hrad pustol a chátral. Rozsiahla rekonštrukcia Trenčianskeho hradu umožnila sprístupniť jeho najcennejšie objekty. Dnešný areál, ktorý je súčasťou expozície Trenčianskeho múzea, vytvára súbor palácov a výrazná Matúšova veža. V hradnom areáli sa organizujú rôzne výstavy, koncerty, stredoveké hry a atraktívne nočné prehliadky. Azda najznámejšia je 80 metrov hlboká Studňa lásky.
Medzi hradom a centrom mesta sa na plošine svahu nachádza opevnený areál nazývaný Mariánsky hrad alebo Mariánska hora. Tvorí ho rímskokatolícky farský Kostol Narodenia Panny Márie s budovou fary a karnerom vyrastajúcim priamo z hradieb.
Oproti farskému kostolu sa pri mestských hradbách nachádza vzácny gotický karner s dvoma podlažiami. Ďalšie historické objekty stoja v mestskej pamiatkovej rezervácii v historickom centre mesta na Mierovom námestí, resp. v jeho bezprostrednej blízkosti. Od farského kostola tam možno zostúpiť po krytom schodisku postavenom v roku 1568.
Z dvoch brán mestského opevnenia sa zachovala iba Horná brána. Mierovému námestiu dominuje trojičný stĺp postavený v roku 1712 na pamiatku obetiam morovej epidémie, požiaru a povodne. Námestie, ktoré je mestskou pamiatkovou rezerváciou, tvoria prevažne renesančné a barokové meštianske domy z konca 16. a zo začiatku 17. storočia.
Pôvodne jezuitský, neskôr piaristický kláštor a Kostol sv. Františka Xaverského vybudovali v 17. storočí v štýle raného baroka. Požiar v roku 1708 ho výrazne poškodil. Počas rekonštrukčných prác, ktoré trvali do roku 1713, jeho interiér barokovo upravili. Maľba na strope patrí medzi najpozoruhodnejšie nástenné maľby vrcholného baroka na Slovensku.
Pôvodne mestský palác Illésházyovcov postavili v 17. storočí. V roku 1760 sa jeho funkcia zmenila na Župný dom a objekt upravili v neskorobarokovom štýle. Od roku 1939 v budove sídli Trenčianske múzeum. V pôvodných reprezentačných miestnostiach sa dnes nachádzajú historické, prírodovedné, archeologické, národopisné a umelecké expozície.