Z veže kostola sv. Petra máte Mariánske námestie ako na dlani.
Domáci tvrdia, že najkrajší je v auguste, keď si v zeleni parkov popri rieke Isar a v anglickej záhrade robia pikniky a oddychujú. Ale v predvianočnom čase šedivosť mesta spestrí vianočná výzdoba a z trhov roztrúsených po centre sa rinie vôňa vareného vína, punču a typických grilovaných klobás.
Hlavný trh je pred novou radnicou na Mariánskom námestí. V množstve stánkov nájdete predovšetkým drobnôstky, ktorými sme schopní zapratať byty. Na výber máte nespočetné množstvo ručne vyrábaných ozdôb na stromček zo slamy, skla, drôtu, dreva, vosku, vyrezávaných postavičiek do betlehemov, vyšívaných obrusov, adventných vencov, obrazov. Ani predstava kíl navyše vás nedokáže odtrhnúť od stánkov s vianočným pečivom, medovníkmi, akýmisi ovocnými ražniči na špajli obliatymi čokoládou, marcipánom, ale aj biomarcipánom. O obscénne rozvoniavajúcich klobásach, zemiakových plackách, mäse ani nehovoriac.
Mariánske námestie
Najjednoduchšie je prehliadku mesta začať priamo v jeho srdci, ktorým je Mariánske námestie. Najlepšie sa sem dostanete metrom.
Jeho dominantou je nová radnica, v ktorej priestoroch je aj informačné stredisko, kde si kúpite za 30 centov mapu (teraz je zadarmo). Neogotická budova radnice vyzerá oveľa staršia, než v skutočnosti je. Dostavali ju v roku 1909 a jedna jej časť je postavená z tufu, druhá z tehál. Je nádherná a pôsobí majestátne aj napriek tomu, že časť z nej práve rekonštruujú.
Začiatky histórie Mníchova sú späté s mníchmi (odtiaľ názov), soľou a vojvodcom Heinrichom. V 12. storočí viedla cez rieku Isar soľná cesta. Obchod s ňou, ktorý predstavoval obrovský príjem do pokladnice, kontroloval miestny biskup. Heinrich však most kontrolovaný biskupom zničil, postavil ho pri meste a donútil tak obchodníkov, aby sa tu museli zastaviť a obchodovať na námestí. S biskupom podpísal v roku 1158 zakladaciu listinu mesta "pri mníchoch". Tým sa začala 800-ročná vláda rodu Wittelsbachovcov, ktorú ukončil až záver prvej svetovej vojny v roku 1918.
Vtedy tu už takmer dve storočia stál kláštor, na ktorého základoch je dnes kostol sv. Petra. Pôvodne bol v jeho okolí aj cintorín. Keď ho rušili, staré náhrobné kamene použili pri rekonštrukcii kostola po druhej svetovej vojne. Obložili nimi jeho vonkajšie obvodové steny. Z kostolnej veže, kam vedie viac ako 300 strmých schodov, je nádherný výhľad na celé mesto. Z výšky mesto, kde je množstvo kostolov a chrámov, pripomína taliansku Florenciu.
Mariánske námestie uzatvára stará radnica a Isarská brána, ktorá je súčasťou pôvodného opevnenia. Z neho dodnes zostali ešte dve brány, ktoré už patria do širšieho historického centra - Karlova a Sendlingerská.
Nie viac než sto metrov
K najkrajším pamiatkam patrí Frauenkirche (Ženský kostol), ktorého dve veže s kupolami sú na takmer všetkých propagačných materiáloch mesta. Po vojne bol úplne zničený, ale postavili ho podľa pôvodných plánov. Veže obrovskej gotickej katedrály fungujú aj ako pomyselná výšková stavebná čiara. Dohoda, že žiadna stavba v meste nesmie byť vyššia než sto metrov vysoké kupoly kostola, sa nedodržala len pri televíznej Olympijskej veži. Dokonca v novembri sa konalo referendum, v ktorom sa Mníchovčania rozhodli, že na celom území mesta (nielen v centre) sa ani dnes nebudú stavať vyššie stavby. A tak Siemensu, ktorý tu chcel vybudovať svoju centrálu, nezostane nič iné, ako prerobiť projekty.
K skvostom patrí aj barokový zámok Nymphenburg, kostol teatínov, sv. Jána Nepomuckého, Starý zámok, budova opery.
Pivárne a pikniky
K Mníchovu neodmysliteľne patrí pivo. Len na Oktoberfest každoročne zavíta okolo šesť miliónov návštevníkov. Pivárne vlastne vznikli povolením kráľa Ľudovíta I. v 19. storočí. Ľudovít vtedy udelil právo výrobcom piva čapovať ho priamo zo sudov. Rozhneval si tým prevádzkovateľov krčiem a tak nakoniec rozhodol, že v pivárňach sa síce môže čapovať, ale nesmie sa tu podávať jedlo. Z tých čias sa zachovala tradícia, že do pivárne si môžete priniesť vlastné jedlo a nevyhodia vás. V súčasnosti sa to však netýka pivární v meste, ale parkov, kam Mníchovčania chodia na pikniky, je bežný pohľad na rodinku s plným vlastnoručne prineseným košíkom.