Vyrovná sa zver po kalamite s novými podmienkami?
"Zdá sa, že jelenia zver sa s tým vyrovnala dobre. Čriedy, ktoré sme evidovali, sa začali ukazovať. Trochu menej ich je v oblasti Vyšných Hágov, v ostatných častiach sa buď presunuli nad, alebo pod les, ktorý spadol. Ešte nemáme celkom ucelené informácie. Medvedie brlohy sú v Tatrách skôr vo vyšších polohách a myslím, že nedošlo k vážnemu zásahu. Väčšina medveďov bola v čase kalamity už v zimných brlohoch a kalamita zasiahla územia, ktoré z hľadiska zimovania nie sú typickým biotopom medveďa."
Neprebudila medvede víchrica a hluk pri padaní stromov?
"Zatiaľ nevieme, že by sa niekde medveď objavil."
Čo je s veveričkami?
"Veveričky sú pri osadách aj hlbšie v lese, tie sú plachejšie. Najhoršie je to v oblasti Smokovcov a Vyšných Hágov, kde padli skoro všetky stromy. Veveričky sú určite zmätené. Zatiaľ nájdu potravu a úkryt, ale postupne sa pravdepodobne presunú inde. V Tatranskej Lomnici som na druhý deň nafilmoval veveričku na stromoch, ktoré ostali."
Čo ostatné zvieratá?
"Svišť je pravý zimný spáč, tam by nemal byť problém, kamzíky to nepostihlo, kalamita bola mimo ich biotopu. Kalamita mohla zasiahnuť drobné spevavé vtáctvo, ale pokiaľ prežilo, vie sa rýchlo presúvať. Sovy stratili možnosti na hniezdenie, a presunú sa do iných lokalít. Vlci sú inteligentné zvieratá, vedia migrovať, u nich nevidím problém. Problémom je strata biotopu jariabka hôrneho, čo je lesný kurovitý vták. Vie však využiť popadané stromy. Diviakov som zistil podľa stôp menej, ale v susednom revíri videli asi tridsaťčlennú diviačiu čriedu."
Nebudú zvieratá, ktoré žili v polámanom lese, hladovať?
"Vysoká zver si nájde svoje cestičky, len to vyžaduje trochu času. Aj uprostred kalamitných plôch sa už objavila jelenia zver. Spadnuté stromy im trochu aj vytvárajú ochranu a nájdu si tam svoj miesto. Mäkké listnáče, ako osika, vŕba rakyta, poskytujú jelenej zveri dosť potravy."
Pred kalamitou mohli turisti často vidieť v tatranských osadách aj popri cestách zvieratá. Zmizli? Išli do iných lesov?
"Nie, v noci sa aj prechádzajú po osadách, zdržiavajú sa tu. Napríklad jelenia zver v okolí Smokovcov. Aj srnky, ktoré tu boli, pravdepodobne prežili. Napríklad v Tatranskej Lomnici sme mali šesťčlennú čriedu jeleníc s mláďatami a tá prežila."
Les sa v Tatrách zmenšil zhruba o polovicu. Teraz síce zvieratá potravu ešte majú, ale čo bude o rok, dva?
"Keď sa začne spracovávať drevo zo spadnutých stromov, budú sa zvieratá presúvať do iných lokalít. Nepadol celý les, ale je pravda, že niektoré zvieratá sa časom môžu presunúť do Nízkych Tatier alebo do iných pohorí."
Ako zvieratá vedeli, kam majú odísť pred kalamitou? Ako mohli vedieť, ktorý les padne a ktorý nie?
"Niektoré zmysly majú vyvinuté omnoho lepšie ako človek. Vedia reagovať na zmeny tlaku, zvuku. Majú výborné reflexy, vedia sa uhnúť pred padajúcimi stromami. To je inštinkt - im stačí na presun pár minút, alebo sa mohli uchrániť útekom do mladín uprostred lesa. Aj z iných kalamít vieme, že dochádza k úhynu, ale nie vo veľkej miere. Ja mám len spred niekoľkých rokov zdokumentovaného jedného jeleňa, na ktorého padol strom."
Neobávate sa o budúcnosť zvierat v Tatier?
"Môže dôjsť k tomu, že niekde bude hustota zvierat väčšia, niekde menšia. Dôjde k preskupovaniu, ale nemalo by to znamenať kataklizmu."
Môže sa stať, že dravce vyjdú nad hranicu lesa a budú napádať kamzíky?
"Budeme to sledovať, ale skôr si myslím, že sa budú viazať na územia s diviačou a jeleňou zverou. Kamzíky sa teraz zdržiavajú v lokalitách, ktoré sú zle dostupné pre vlkov. S rysmi je to iné, tie sa vyskytujú v biotope kamzíka a špecializujú sa na nich už dlhšie." (rf)