Dokonca má do istej miery aj podobné dejiny ako Slovensko - vojnovú okupáciu, neskôr "rozvod" s malajzijskou federáciou, rozsiahlu panelovú výstavbu, obmedzené nerastné zdroje.
Na rozdiel od Slovenska si vsak svoju "malost" uvedomuje a aktívne prekonáva. Od 60. rokov priťahuje strategické investície, veľa peňazí dáva do vzdelania, buduje špičkovú infraštruktúru, orientuje sa na "nové" priemyselné odvetvia ako je farmakológia, liečba tropických chorôb, neurologický a genetický výskum a podobne. Skvelým marketingom a prilákaním zahraničných manažérov dokázal napríklad vybudovať svetoznáme aerolinky a obchodné značky ako Raffles Hotel, telefónna spoločnosť SingTel, ktorá ovládla austrálsku Telstru a preniká aj do Pakistanu, Bangladéša a iných rozvojových krajín. Je jedným z najvyťaženejších obchodných prístavov na svete, sú tu obrovské ropné rafinérie.
Singapur sa jednoducho nikdy nebál pohybovať na svetovej scéne. Ak sa napríklad singapurská vláda rozhodne, že sa chce angažovať v lukratívnej oblasti medzinárodného vzdelávania, dokáže sem pritiahnuť pobočky škôl, ako sú francúzsky INSEAD či University of Chicago. Singapur si zároveň uvedomuje, že v podmienkach vyzretej ekonomiky sa hospodársky rast bude spomaľovať, a preto agresívne investuje do rýchlejšie rastúcich ekonomík - Indonézie, Malajzie, Číny, Indie, najnovšie aj na Blízkom východe.
Z malej krajiny sa tam vďaka premysleným koncepciám rozvoja stalo doslova Švajčiarsko juhovýchodnej Ázie.
Ak by Slovensko malo politickú vôľu a záujem o podobný model, asi by dnes podporovalo domáce firmy v budovaní dôveryhodných obchodných značiek; skupovalo by úspešné firmy na Ukrajine a v strednej Ázii; snažilo by sa prilákať popredné zahraničné kultúrne a vzdelávacie inštitúcie, aby si Slovensko zvolili za odrazový mostík do strednej a východnej Európy.
Autor: Martin Králik