Úsmev a pozdrav na počkanie.
Singapur je miesto, ktoré si pochvaľujú viacerí. Tým, ktorí prichádzajú do Singapuru prvýkrát, odľahne. Obavy z toho, že sa v záplave mrakodrapov a bulvárov stratia, rýchlo pominú, len čo otvoria mapu. Ani podľa mapy, ani naživo, Singapur nie je moloch, v ktorom by zablúdili.
Tí, ktorí už boli napríklad v Hongkongu či Tokiu, tiež ocenia, že Singapur je zmenšenou a pokojnejšou verziou mrakodrapového veľkomesta.
Isté však nie je, dokedy mu to vydrží. Stavia sa takmer na každom rohu a pri rozlohe necelých sedemsto štvorcových kilometrov, na ktorých sa Singapur rozkladá, je zrejmé, že to nemôže byť do šírky. Tempo výstavby je priam zázračné. Čech Petr, ktorého som tu stretla, precestoval celú juhovýchodnú Áziu. V Singapure bol aj pred dvoma rokmi a hovorí, že napríklad nová opera, ktorú tvoria dve obrovské pichľavé pologule, tu vtedy nestála. Ani obrovské obchodné centrum Suntec City, ktoré vyrástlo neďaleko a ktoré sa hrdí najväčšou fontánou na svete. Poliak Cezary zase ukazuje prstom: "Ani ten, ani tamten mrakodrap. A o rok ma možno zaskočia ďalšie."
Svet v malom
Singapur je multikultúrne a multirasové mesto. A preto je jeho atmosféra v rámci Ázie skutočne neopakovateľná. Na uliciach, v obchodoch, kinách, kaviarňach, jednoducho všade stretávate tisícky ľudí rôznych rás a národov, farieb, nálad, úsmevov.
Žije tu okolo štyri a pol milióna obyvateľov, z čoho väčšinu tvoria Číňania - až 70 percent. Ďalšou početnou skupinou sú Malajci (14) a Indovia (7). V Singapure žije a pracuje množstvo Američanov a Európanov. Napríklad Talian Eros sa živí ako turistický sprievodca, Nemec Jens ako lekár.
Slovák Martin Králik, vyštudovaný sinológ, pracuje v medzinárodnej poradenskej a výskumnej firme, ktorá poskytuje štatistické údaje, databázy a prognózy zákazníkom najväčších svetových firiem v oblasti informatiky a telekomunikácií. "Oproti Hongkongu, ktorý je na 99 percent čínsky, v Singapure skutočne vládne multi pestrosť," porovnáva Martin. "Človek má možnosť prirodzeným spôsobom naučiť a dozvedieť sa veľa o kultúrach v tomto regióne, o Indii, Číne, islame, ale aj o medzinárodnom obchode, nových trendoch vo finančníctve a technike."
V Singapure sa hovorí štyrmi oficiálnymi jazykmi - angličtinou, mandarínskou čínštinou, malajčinou a po tamilsky. V školách sa deti učia svoj materinský jazyk, ale angličtina pre všetkých predstavuje budúcnosť. "Číňania, ktorí tu žijú, hovoria viacerými dialektmi - kantonským, hakka alebo hokkien," hovorí Talian Eros. "Britskí kolonialisti naučili Číňanov angličtinu, ale singapurská vláda sa rozhodla zjednotiť ich na základe jazyka a zaviedla do škôl a úradov mandarínčinu. Navyše, takto jazykovo vybavení mladí singapurskí Číňania sa vracajú do vlasti starých rodičov vo výhode oproti svojim rovesníkom v krajine draka. V Pekingu, Šanghaji, Sijangu a iných veľkých mestách potom pracujú na dôležitých postoch v zahraničných firmách."
S angličtinou si tu tiež užijete svoje, pretože obdobou tej spisovnej je tzv. singlish. Napriek tomu, že sa to mnohým nepáči, Singapurčania hovoria, ako sa im chce.
Teplo, teplejšie, vlhko a dážď
Singapur je mladé mesto. Jeho novodobá história sa píše od začiatku 19. storočia, keď sa tu v roku 1819 vylodil Sir Stamford Raffles, vysoký úradník Východoindickej spoločnosti. Vtedy zabudnutá rybárska osada ležala na križovatke obchodných ciest a Raffles pre ňu vymohol štatút slobodného prístavu. Z tejto zóny voľného obchodu profituje doteraz. Za prvých päť rokov sa počet obyvateľov zvýšil z pôvodných 150 na desaťtisíc.
Aj tak však predstava, že pred necelými dvesto rokmi boli na tomto mieste len močiare či tropická džungľa, vo vlhkých a dusných uličkách sa premávali rôzne podozrivé živly, je prinajmenšom na neuverenie. Vlhko, dusno a teplo zostalo.
"V Singapure máme len dve ročné obdobia - hot and hotter (horúco a horúcejšie)," vraví Martin Králik. Začiatkom novembra sa tu začína obdobie dažďov, ale počas celého roka tu teplota neklesne pod 20 stupňov ani v noci a vlhkosť sa pohybuje okolo 75 percent. Upozornenia, že od novembra tu prší každý deň a celý deň, netreba brať veľmi vážne. Nám sa stalo, že doobeda krásne svietilo slnko. V priebehu desiatich minút sa zamračilo natoľko, že sa začali rozsvecovať pouličné lampy a spustil sa lejak, o ktorom sme boli presvedčení, že bude trvať tri dni. Po polhodine však bolo po všetkom, akurát vlhkosť stúpla o ďalších desať percent. Ideálne na takéto dni sú sandále a tričko so šortkami, pretože buď sa spotíte, alebo zmoknete. Vlastne za žiadnych okolností nemôžete byť v suchom.
Nikdy sa nekončiace sviatky
V Singapure je množstvu národov a národností priamo úmerné aj množstvo architektonických štýlov, rôznorodých chrámov a svätýň, náboženských sviatkov, zvykov, chutí a vôní.
Hlavnou oblasťou Singapuru je ekonomické centrum - Central Business District, ktoré od bývalej koloniálnej štvrte oddeľuje rieka. Dnes tu sídli správa štátu - mesta, je tu parlament, radnica, kostoly, múzeum postavené vo viktoriánskom štýle.
Južne od mrakodrapov sa rozkladá čínska štvrť, ktorá v posledných rokoch prešla mnohými zmenami. Mnoho domov, v ktorých boli malé rodinné reštaurácie, bufetíky, obchody, ich majitelia zbúrali a postavili síce nové, ale v starom štýle. Dnes sú však o to drahšie a luxusnejšie. Prechádzka úzkymi uličkami, priam nasiaknutými vôňami korenín, ktoré pridávajú do jedál a ponúkajú okoloidúcim, však očarí asi každého.
Pestrosť a farebnosť taoistických chrámov súperí s hinduistickými a budhistickými v indickej štvrti, ktorá sa volá Little India (Malá India). Rovnako sa aj táto časť predbieha v získaní radu zlatej varešky. Množstvo bufetov a reštaurácií, z ktorých sú viaceré vegetariánske, stánky s korením, ovocím od výmyslu sveta (narátala som asi jedenásť druhov, ktoré som nikdy predtým nielenže nejedla, ale ani nevidela), kvetmi, hlučnou hudbou a ešte hlučnejšími predavačmi.
Hlavnou tepnou života v tomto meste je Orchard Road. Jednoducho, kto nebol na Orchard Road, nebol v Singapure. Hotely pre bohatých klientov, luxusné nákupné centrá, nočné kluby, bary, reštaurácie. A všetko v dokonalej svetelnej úprave.
Z tejto rôznorodosti sa odvíja aj množstvo sviatkov a slávností. Singapurčania oslavujú tri začiatky roka - 1. január, čínsky a moslimský Nový rok. Zároveň majú voľno aj na Veľký piatok, v Deň práce 1. mája či na Národný deň 9. augusta. Voľno si užívajú aj počas rôznych ďalších slávností, ako je napríklad hinduistický Thaipusam, čínske narodenie Opičieho boha, budhistický Wesak, thajský Loy Krathong. Naposledy mali Singapurčania voľno od 11. až do 16. novembra - oslavovali koniec moslimského ramadánu a hinduistický Deepavali - festival svetla. A vianočná výzdoba na palmách, cykasoch a ďalších tropických rastlinách je predzvesťou ďalších voľných dní.
Bezpečne aj o druhej nadránom
Napriek všetkému patrí Singapur k najbezpečnejším mestám na svete. Kriminalita je tu takmer nulová. Keď som s nadšením rozprávala o tom, že hoci som sa o druhej v noci túlala po Singapure, cítila som sa absolútne bezpečne, dokonca aj v metre, Martin Králik neoponoval, ale dodal: "Systém trestného práva je však brutálny. Za zabitie dostane páchateľ trest smrti, za ozbrojený prepad, distribúciu a pašovanie akýchkoľvek drog je trest smrti. Ak u vás polícia nájde 30 gramov marihuany, jediná cesta je na šibenicu. Ak si myslíte, že vám môže pomôcť prezident, veľvyslanectvo alebo humanitárne organizácie, mýlite sa."
Singapur je známy aj svojimi kurióznymi zákazmi a vysokými pokutami. Zákazy sú všade a týkajú sa takmer všetkého - fajčenia, pitia alkoholu, jedenia, zahadzovania odpadkov, prechádzania na neoznačených miestach, pľutia na zem. Singapur zakázal aj dovoz žuvačiek, pretože ľudia ich používali na zablokovanie dverí metra. Pokuty sa pohybujú medzi 500 až 1000 singapurskými dolármi (čo je asi 10- až 20-tisíc korún). Možno aj preto patria k obľúbeným suvenírom zo Singapuru tričká so značkami zákazov a pokutami za ich porušenie. Na trhu dostanete štyri za desať dolárov.
Kam v Singapure
Po príchode do Singapuru, či už priletíte, alebo prídete po zemi z Malajzie, nájdete na colnici stojany s informačnými letákmi, mapami mesta, brožúrkami s adresami hotelov, reštaurácií aj turistickými atrakciami. Sú zadarmo, rovnako ako informačné interaktívne panely.
V meste je množstvo zábavných parkov - vodné, podmorský svet, zoo parky s plazmi, vtákmi či záhrady. Najznámejšie sú japonské a čínske záhrady či záhrada orchideí, ktorá určite stojí za návštevu. Z vrchu Fabour premáva na ostrov Sentosa lanovka, z ktorej je nádherný výhľad na celé mesto.
Nočný život sa sťahuje do barov a diskoték. Jedna z najznámejších je na 72. poschodí Swiss Tower, kam nesmiete ísť v sandáloch a šortkách. Podľa všetkého je dosť problém sa tam dostať. Nášmu sprievodcovi sa to podarilo, ale nezavďačil sa nám, pretože jediné, čo stálo za to, bol prekrásny výhľad. Inak tam bola hlava na hlave a neuveriteľný hluk. Ale videli sme, ako sa baví singapurská zlatá mládež.
Úplne iný zážitok sme mali z Long baru v hoteli Raffles, kde sa narodil legendárny koktail Sling. Okrem tejto miestnej špeciality je preslávený aj svojimi arašidovými hodmi - škrupinky z nich sa hádžu zásadne na zem. Vstup je voľný, platíte si len to, čo skonzumujete.
Panoráma obchodného centra Singapuru.
Viktoriánsku architektúru starého mesta dopĺňajú mrakodrapy. V Singapure sa stavia všade. Pod mrakodrapom je pôvodná čínska štvrť.
Pred ruchom veľkomesta sa dá ukryť v taoistických chrámoch.