 Prímestské a mestské autobusové linky využívajú minimálne tri štvrtiny Slovákov. Dopravcovia teda očakávajú, že na preplnených autobusových zastávkach v pondelok zavládne chaos. ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR |
Zväz autobusovej dopravy včera oznámil, že osemnásti lokálni dopravcovia budú jazdiť podľa podstatne redšieho, sobotného grafikonu. Chcú tak protestovať proti problémom, ktoré im údajne spôsobuje dlhodobé neuhrádzanie výkonov vo verejnom záujme.
Podľa splnomocneného zástupcu Zväzu autobusovej dopravy pre dopravnú reformu Georga Trabelssieho ide o ilustračnú akciu, ktorou chcú dopravcovia ukázať, ako môže skončiť verejná autobusová doprava, ak nedôjde k jej reforme. Trabelssie sa nazdáva, že v prvom rade treba oddeliť systém dopravnej obslužnosti od sociálneho systému, ktorý dnes financuje len kapitola štátneho rozpočtu.
Vyššie územné celky a miestne samosprávy by si mali podľa dopravcov jasne povedať, ktoré lokality chcú autobusmi obslúžiť a či na to majú peniaze. Po fiškálnej decentralizácii budú totiž od januára 2005 používať vlastné príjmy na dotovanie regionálnych priorít, teda aj dopravy. Doteraz dotoval prímestské linky štát, tento rok sumou 1,18 miliardy korún.
V pondelok sa teda cesta do školy či zamestnania prímestskou autobusovou dopravou značne skomplikuje. "Zmätky a konfliktné situácie, ktoré môžu nastať na autobusových zastávkach, si uvedomujeme," povedal prezident Zväzu autobusovej dopravy Ján Vrba. Prímestskými a mestskými linkami cestuje podľa hrubých odhadov 80 percent obyvateľov Slovenska.
Vrba avizuje, že v pondelok nastane na autobusových zastávkach pravdepodobne chaos a ľuďom odporúča, aby si hľadali iný spôsob prepravy. Nie každý sa podľa neho do autobusu dostane. "Zmluvy dopravcov s vyššími územnými celkami a mestami hovoria, že v prípade nedostatočnej úhrady výkonov vo verejnom záujme môžeme od nej odstúpiť," obhajuje protest autodopravcov Vrba.
Desaťisíce firiem a podnikateľov môžu v pondelok zistiť, že do práce nenastúpili všetci ich zamestnanci. O proteste žiadna z oslovených firiem včera ešte nevedela. "Nikto nám nič neoznámil," reagoval Pavel Hraška, hovorca farmaceutického závodu v Hlohovci Zentiva. "Z okolia Hlohovca do podniku dochádza zhruba pätina zamestnancov, ale neviem, koľkí z nich prímestskou dopravou," dodal.
Na správy o pripravovanom proteste nič nevedeli ani v pivovare Šariš vo Veľkom Šariši pri Prešove. "Ak sa stane, že niektorý zamestnanec pre protest autobusových podnikov zmešká do práce a donesie o tom potvrdenie od dopravcu, žiadnu absenciu mu nezapočítame," povedala Drahomíra Jančovičová, hovorkyňa pivovaru Šariš.
Autodopravcovia si uvedomujú, že ich protest môže niektorých podnikateľov poškodiť. Vrba pripúšťa, že situácia, ktorá nastane v pondelok, nie je zmluvne upravená a je možné, že prinesie aj právne spory. Protest dopravcov nemusí byť posledný. Označujú ho za výstrahu, ktorá má prinútiť župy vyriešiť budúcoročné financovanie prímestských liniek.
Dopravcovia chcú reformu dotácií
Prímestské a mestské linky podnikov SAD sú stratové. Zväz autobusovej dopravy prerába najmä na poskytovaní zliav. Do konca októbra vykázal stratu 323 miliónov korún.
Maximálne ceny cestovného určuje cenový výmer ministerstva financií (od januára príslušnej župy). Ten je taký, že tržby nestačia aj na pokrytie nákladov na jazdu do riedko zaľudnených oblastí. Dopravcovia sú teda v snahe dodržať cenový výmer odkázaní na dotácie na zabezpečenie verejného záujmu.
Podobné problémy majú lokálni dopravcovia aj v zahraničí. V niektorých švajčiarskych kantónoch sa s nimi vyrovnali tak, že spojili stratové autobusové lokálne linky s málo vyťaženými poštovými nákladiakmi švajčiarskej pošty. Výsledkom je kombinovaná doprava pošty a cestujúcich do málo zaľudnených oblastí, ktorá potrebuje od kantónu menšie dotácie. Splnomocnený zástupca Zväzu autobusovej dopravy pre dopravnú reformu George Trabelssie vidí riešenie v reforme hromadnej dopravy. "Riešenie je v rozdelení výkonov vo verejnom záujme do dvoch častí," hovorí Trabelssie.
Prvú skupinu by mali tvoriť výkony vo verejnom záujme, ktoré sú nerentabilné, ako napríklad skoré ranné či neskoré večerné spoje. Tieto by sa mali hradiť z verejných financií.
Druhá skupina výkonov by mala vychádzať z princípov sociálneho systému. "Štát by mal garantovať jednotnú minimálnu výšku zliav pre vybrané skupiny, ako sú dôchodcovia alebo študenti," skonštatoval Trabelssie. Tento systém by mal smerovať adresne samosprávnym krajom podľa počtu osôb poberajúcich tieto zľavy. (tv, dc)