SME

V Helsinkách stredovek nehľadajte

Fínske Helsinki sú spolu s nórskym Oslom jediné dve hlavné mestá v Európe, ktoré nemajú svoju stredovekú históriu. Helsinki založil švédsky kráľ (dnešné územie Fínska vtedy patrilo Švédskemu kráľovstvu) Gustav Vasa v roku 1550. Za jeho hlavný motív ...

Zimné Helsinki.

Senátne námestie a katedrála v Helsinkách. FOTO - AUTOR

Fínske Helsinki sú spolu s nórskym Oslom jediné dve hlavné mestá v Európe, ktoré nemajú svoju stredovekú históriu. Helsinki založil švédsky kráľ (dnešné územie Fínska vtedy patrilo Švédskemu kráľovstvu) Gustav Vasa v roku 1550. Za jeho hlavný motív dnes považujeme snahu ekonomicky konkurovať prístavnému mestu Tallin, ktoré leží na druhom brehu Fínskeho zálivu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Mesto založené rozkazom

V nasledujúcich viac ako 250 rokov však Helsinki boli len menšou rybárskou dedinou, ktorej význam nezodpovedal predpokladom. Keď však dnešné fínske územie získali Rusi, takmer vzápätí, v roku 1812 vyhlásili Helsinki za hlavné mesto fínskej oblasti.

SkryťVypnúť reklamu

Administratíva sa tak presunula z pôvodného hlavného mesta Turku, ktoré leží na západnom pobreží preto, aby bola bližšie k Rusku a ďalej od Švédska. V nasledujúcich rokoch sa v Helsinkách uskutočnil obrovský urbanistický projekt pod vedením nemeckého architekta Carla Ludwiga von Engela, ktorý tu naplánoval a postavil celú štvrť. Stred predstavovalo obrovské námestie (Senátne námestie) v tvare štvorca, na jeho stranách sa nachádzali budovy - štyri základné sociálne zložky vtedajšej spoločnosti: katedrála, univerzita, senát a meštianske domy. Aj okolité ulice, v ktorých sa dnes nachádzajú predovšetkým budovy univerzity, v jednotnom štýle navrhol Engel.

Helsinki sa často uvádzajú ako príklad mesta založeného z rozhodnutia panovníka. Stalo sa tak prakticky dvakrát a trvalo až do začiatku 20. storočia, kým začalo mesto rásť a veľkosť Senátneho námestia pomaly prestávala kontrastovať so zvyškom mesta. Kým v roku 1895 mali Helsinki iba okolo 40-tisíc obyvateľov, v roku 1915 to už bolo vyše 150-tisíc. Dnes je počet obyvateľov rovnaký ako v Bratislave.

SkryťVypnúť reklamu

Mesto mladých

Vďaka mladému veku Helsínk je centrum mesta nezvyčajne priestranné. Architekti a plánovači nemuseli bojovať s úzkymi gotickými uličkami, tak ako to poznáme aj z Bratislavy, dominujú mu široké promenády, obrovské parky a rozľahlé námestia. V zime, keď teplota klesá pod -15 °C a vonku je málokto, pôsobí ich prázdnota trochu strašidelne, naopak, na jar s prvými jarnými lúčmi sa rýchlo zaľudnia. Prechod medzi zimou a jarou tu býva náhly a málokto sa z neho dokáže tešiť tak, ako Helsinčania. Na rozdiel od Slovenska, kde je zvykom posedávať hlavne v kaviarňach, krčmách a reštauráciách, v Helsinkách sa mnohí usadia na lavičke pri mori, na pikniku v parku alebo s vlastným alkoholom niekde na schodoch.

Priestrannosť zachovali aj pri rozširovaní mesta. Verejná prímestská doprava chodí do vzdialenosti až takmer 100 kilometrov, na druhej strane, len pár kilometrov od mesta sa nachádzajú skutočne rozľahlé lesy, polia, jazerá a dokonca i národný park.

SkryťVypnúť reklamu

Aj preto, že v Helsinkách a okolí nie sú takmer žiadne kopce, je tu mimoriadne populárna jazda na bicykli. Prispieva k tomu dokonale vybudovaná sieť cyklistických chodníkov. Vďaka cyklistickým možnostiam a dobre premyslenej verejnej doprave nie je automobilová doprava taká obľúbená ako v iných európskych krajinách a každodenný rituál dopravnej zápchy, ktorý poznáme z európskych metropol je tu skôr výnimkou.

Autor: MAROŠ KRIVÝ

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Komerčné články

  1. Trhy, história aj all inclusive. Kam k moru v Tunisku?
  2. Tunisko nie je len o plážach. Takto vyzerá mimo rezortu
  3. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby
  4. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo
  5. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  6. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  7. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta
  8. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete?
  1. Záhradkári, pracujte len ráno a večer
  2. Trhy, história aj all inclusive. Kam k moru v Tunisku?
  3. OTS: LESY SR sa dištancujú od nepravdivých tvrdení
  4. Influenceri vzali na dovolenku ľudí, ktorých nepoznali
  5. Uprostred leta prichádza princ na bielom koni
  6. Letná revolúcia a špeciál o mužoch a našich svetoch
  7. Tunisko nie je len o plážach. Takto vyzerá mimo rezortu
  8. Stanovisko LESY Slovenskej republiky, š. p.
  1. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby 19 820
  2. Tunisko nie je len o plážach. Takto vyzerá mimo rezortu 7 876
  3. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo 3 023
  4. Apartmány pri mori nie sú len pre smerákov. Kde nájdete lacné? 2 963
  5. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto? 2 416
  6. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta 2 237
  7. Čo môže spôsobiť minúta navyše pri pražení kávy? 1 970
  8. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete? 1 843
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Irena Šimuneková: Čriepky z Bojníc
  2. Pavel Baláž: V Bologni si vykrútite krky - pri pohľadoch na vysoké veže
  3. Ján Komrska: Mulhacén, Španielsko
  4. Patrik Užák: Balada o Balatóne
  5. Peter Lacina: Toskánsko za humnami: Spring '25
  6. Ladislav Kucharik: Rio 01 - Holé zadky v meste hriechu, pod rukami Krista
  7. Soňa Fröhlichová: Bazilej (Basel, Bâle) je pozoruhodné mesto, žijúce kultúrou, športom a tradíciami
  8. Soňa Fröhlichová: Bazilejský karneval trvá 72 hodín
  1. Radko Mačuha: Oslobodenie prichádza z Východnej. 26 944
  2. Viktor Pamula: Fico je nebezpečný 16 475
  3. Michael Achberger: Prestaňte rátať kalórie. Toto vás naučí chudnúť jednoduchšie! 11 980
  4. Ján Valchár: Delúzia svätých Cyrila a Metoda 7 523
  5. Juraj Kumičák: Ako Cyril a Metod fašistom pomáhali... 6 783
  6. Dávid Polák: Denník Dezoláta 6 395
  7. Martin Halás: Vypískali sme aj Čaputovú a Hegera. A nikto sa tým nechválil 4 175
  8. Ján Valchár: Delúzia solúnskych bratov plus novinky z frontu 3 727
  1. Marcel Rebro: Matúš Šutaj Eštok zachraňuje východ po povodniach: z pláže na Sardínii
  2. INESS: Aké je (ne)produktívne zdravotníctvo?
  3. Marcel Rebro: Prezident v maskáčoch: Pellegrini sa ide hrať na vojačika, zatiaľ čo krajina horí
  4. Marcel Rebro: Fico medzi čajom a oknom: Moskva nerada, keď sa kamoši pretvarujú
  5. Věra Tepličková: Krutá rana pre opozíciu: Minister Takáč opäť nakupoval potraviny
  6. Post Bellum SK: Pán minister, nacistickému Nemecku nikto nič neodpustil
  7. Marian Nanias: Systém emisných povoleniek v EÚ.
  8. Roman Kebísek: Básnik Byron vraj „miloval len jednu“ – Chaworthovú
SkryťZatvoriť reklamu