V Helsinkách stredovek nehľadajte

Fínske Helsinki sú spolu s nórskym Oslom jediné dve hlavné mestá v Európe, ktoré nemajú svoju stredovekú históriu. Helsinki založil švédsky kráľ (dnešné územie Fínska vtedy patrilo Švédskemu kráľovstvu) Gustav Vasa v roku 1550. Za jeho hlavný motív ...

Zimné Helsinki.

Senátne námestie a katedrála v Helsinkách. FOTO - AUTOR

Fínske Helsinki sú spolu s nórskym Oslom jediné dve hlavné mestá v Európe, ktoré nemajú svoju stredovekú históriu. Helsinki založil švédsky kráľ (dnešné územie Fínska vtedy patrilo Švédskemu kráľovstvu) Gustav Vasa v roku 1550. Za jeho hlavný motív dnes považujeme snahu ekonomicky konkurovať prístavnému mestu Tallin, ktoré leží na druhom brehu Fínskeho zálivu.

Mesto založené rozkazom

V nasledujúcich viac ako 250 rokov však Helsinki boli len menšou rybárskou dedinou, ktorej význam nezodpovedal predpokladom. Keď však dnešné fínske územie získali Rusi, takmer vzápätí, v roku 1812 vyhlásili Helsinki za hlavné mesto fínskej oblasti.

Administratíva sa tak presunula z pôvodného hlavného mesta Turku, ktoré leží na západnom pobreží preto, aby bola bližšie k Rusku a ďalej od Švédska. V nasledujúcich rokoch sa v Helsinkách uskutočnil obrovský urbanistický projekt pod vedením nemeckého architekta Carla Ludwiga von Engela, ktorý tu naplánoval a postavil celú štvrť. Stred predstavovalo obrovské námestie (Senátne námestie) v tvare štvorca, na jeho stranách sa nachádzali budovy - štyri základné sociálne zložky vtedajšej spoločnosti: katedrála, univerzita, senát a meštianske domy. Aj okolité ulice, v ktorých sa dnes nachádzajú predovšetkým budovy univerzity, v jednotnom štýle navrhol Engel.

Helsinki sa často uvádzajú ako príklad mesta založeného z rozhodnutia panovníka. Stalo sa tak prakticky dvakrát a trvalo až do začiatku 20. storočia, kým začalo mesto rásť a veľkosť Senátneho námestia pomaly prestávala kontrastovať so zvyškom mesta. Kým v roku 1895 mali Helsinki iba okolo 40-tisíc obyvateľov, v roku 1915 to už bolo vyše 150-tisíc. Dnes je počet obyvateľov rovnaký ako v Bratislave.

Mesto mladých

Vďaka mladému veku Helsínk je centrum mesta nezvyčajne priestranné. Architekti a plánovači nemuseli bojovať s úzkymi gotickými uličkami, tak ako to poznáme aj z Bratislavy, dominujú mu široké promenády, obrovské parky a rozľahlé námestia. V zime, keď teplota klesá pod -15 °C a vonku je málokto, pôsobí ich prázdnota trochu strašidelne, naopak, na jar s prvými jarnými lúčmi sa rýchlo zaľudnia. Prechod medzi zimou a jarou tu býva náhly a málokto sa z neho dokáže tešiť tak, ako Helsinčania. Na rozdiel od Slovenska, kde je zvykom posedávať hlavne v kaviarňach, krčmách a reštauráciách, v Helsinkách sa mnohí usadia na lavičke pri mori, na pikniku v parku alebo s vlastným alkoholom niekde na schodoch.

Priestrannosť zachovali aj pri rozširovaní mesta. Verejná prímestská doprava chodí do vzdialenosti až takmer 100 kilometrov, na druhej strane, len pár kilometrov od mesta sa nachádzajú skutočne rozľahlé lesy, polia, jazerá a dokonca i národný park.

Aj preto, že v Helsinkách a okolí nie sú takmer žiadne kopce, je tu mimoriadne populárna jazda na bicykli. Prispieva k tomu dokonale vybudovaná sieť cyklistických chodníkov. Vďaka cyklistickým možnostiam a dobre premyslenej verejnej doprave nie je automobilová doprava taká obľúbená ako v iných európskych krajinách a každodenný rituál dopravnej zápchy, ktorý poznáme z európskych metropol je tu skôr výnimkou.


Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  3. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  4. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  6. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  7. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  8. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  9. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu!
  10. 3 dôvody, prečo sa oplatí mať online účet v ZSE už toto leto
  1. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  2. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  3. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  4. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  6. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  7. Salón architektov A0 – Coneco 2018
  8. Záhradný nábytok: aký materiál je najlepší?
  9. Životné jubileum prof. Ing. Jaroslava Valáška, PhD.
  10. OMV pozýva na pretekársky supervíkend na okruhu Slovakiaring
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 14 310
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 12 408
  3. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 9 325
  4. Ulovte si last minute dovolenku so zľavou do 70% 8 283
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 7 916
  6. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 6 595
  7. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 4 797
  8. Nie sme žiadni paštikári. Slováci už dovolenkujú inak 3 346
  9. Iná tvár Mexika: Nocovanie s Indiánmi, dobrodružstvo v džungli 3 261
  10. 3 dôvody, prečo sa oplatí mať online účet v ZSE už toto leto 2 763