Kostol Svätého Ducha.
Priamo zo Spišského hradu sa dostanete do neďalekej obce Žehra, ktorá je učupená pod úpätím hradného kopca. Na stenách kostola Svätého Ducha nájdete najvýznamnejšie gotické maľby na Spiši, dokonca celú obrazáreň i ojedinelú Bibliu chudobných - Biblia pauperum.
Historická vzácnosť objektu zaraďuje kostolík v Žehre - rovnako ako Spišský hrad, Spišskú kapitulu a slovanské nálezisko Dreveník - k medzinárodným kultúrnym pamiatkam nachádzajúcim sa na listine kultúrneho dedičstva UNESCO.
Žehra patrí k najstarším obciam Spiša. Jej história siaha až do pohanských čias, keď naši predkovia spaľovali telá zosnulých na západ od obce. Zo slova žigrati - spaľovať vznikol aj názov obce Žigra, neskôr Žegra. Dejiny obce sa odvíjali od histórie hradu a ich majiteľov.
Biela stavba kostola s cibuľovitým zakončením veže stojí nad obcou a púta pozornosť už z diaľky. Povolenie na jeho výstavbu dostal gróf Ján zo Žehry od kapituly už v roku 1245. Kostol v prechodnom neskororománskom-ranogotickom slohu dokončili v roku 1275 a v priebehu storočí bol viackrát upravovaný.
Stopy času
Každé storočie zanechalo stopu na stenách kostola či oltároch. Reliéf Zoslania Sv. Ducha na hlavnom, prevažne barokovom oltári prezrádza, že je patrónom obce. Okrem hlavného a bočných oltárov s množstvom sôch zaujme Morový oltár z roku 1663. Je darom farníkov ako spomienka na epidémiu moru v rokoch 1644 - 45. Pozoruhodná je pôvodná neskororománska krstiteľnica z 13. storočia a kazateľnica z druhej polovice 17. storočia. Bohato zdobenú románsku klenbu oddeľuje od lode kostola víťazný oblúk s pozoruhodnými výjavmi. Keď pôvodný kazetový strop v lodi kostola v 15. storočí zhorel, nahradili ho gotickou klenbou s osemhranným stĺpom uprostred, pripomínajúcim palmu (symbol stromu života). Odvtedy je kostol dvojloďový - typický príklad spišskej gotiky, keď jeden pilier drží vlastne celú klenbu. Možno to považovať za svetový unikát.
Jedinečné fresky
Kostol Svätého Ducha je známy najmä gotickými freskami. Na stenu ich maľovali tak, že farbu nanášali do čiastočne uschnutej omietky. Keď zaschla, vytvoril sa film - freska.
K najstarším freskám patria konsekračné kríže (v kruhoch). Označujú miesta, kde kostol roku 1275 posvätili. Freska Golgota je umiestnená na pôvodnom vchode kostola a pochádza z konca 13. storočia.
Impozantný je Pašijový cyklus - udalosti od Poslednej večere až po Snímanie z kríža. Zaujímavý je pohľad na Vševládcu, Triglav (starobylé zobrazenie Sv. Trojice), Abrahámovo lono, korunovanie Panny Márie.
Po požiari v 15. storočí a postavení novej gotickej klenby na severnú stenu lode naniesli tenkú vrstvu omietky (čím zakryli o sto rokov staršie fresky) a namaľovali tri rady nových fresiek. Po epidémii moru roku 1646 vrchnosť prikázala priestory dezinfikovať, a teda zabieliť.
Fresky znovu odkryli až v päťdesiatych rokoch minulého storočia.
Strom života
Návštevníci s pokorou a najmä s úžasom hľadia na najznámejšiu fresku - Strom života, kde na ploche štyroch štvorcových metrov je pomocou znakov a symbolov zobrazené takmer celé Sväté písmo Starého i Nového zákona.
Strom života, na ktorom bol ukrižovaný Kristus, delí ľudskú históriu na dejiny Starého a Nového zákona. Okolo stromu sa vinie had, od ktorého prijíma Eva jablko.
Predstaviteľkou Starého zákona je ženská postava Synagóga. Nesie na sebe znaky ukončenia Starého zákona: meč zaseknutý v hlave, zlomená žrď bojovej zástavy, osol s rozťatou šijou a kolenami, oči previazané šatkou. Symboly naznačujú, že tak sa ísť nedá. Nový zákon predstavuje Ecclesa - Cirkev s kráľovskou korunou na hlave. V jednej ruke drží bojovú zástavu na konci ozdobenú krížom, v druhej ruke kalich s hostiou. Sedí na zvláštnom zvierati (symbol silnej cirkvi), ktorý má štyri rozličné hlavy a nohy (symbol evanjelistov). V 14. storočí, keď freska vznikla, málokto na vidieku vedel čítať, a ak vedel, sotva mal doma Bibliu.
Ako do Žehry
Žehra sa nachádza neďaleko Spišského hradu, 4 km južne od cesty č. 18 (E 50) medzi mestami Levoča a Prešov. Odbočiť z nej treba za mestom Spišské Podhradie, smerom na Hodkovce. Kostol Sv. Ducha je otvorený v pracovné dni od 10.00 - 16.00 h. V sobotu od 14.00 - 17.00 h.
FOTO - ARCHÍV