Rím 7. decembra (TASR) - Talianska vláda po viac ako 12 rokoch sporných debát vo štvrtok odsúhlasila projekt Mojžiš zameraný na záchranu slávneho, ale zároveň potápajúceho sa mesta na lagúne, Benátok.
Projekt s biblickým, ale zároveň aj praktickým názvom Mojžiš predpokladá vybudovanie série mobilných bariér, ktoré zabránia vysokým prílivovým vlnám vohnať vodu do mesta. Na jednej strane nesie názov projektu symbolické meno po biblickej postave Mojžiša, ktorý bezpečne previedol izraelitov cez rozostúpené Červené more do Egypta, na druhej strane je to takmer akronym technického názvu projektu.
Jeho realizácia bude trvať osem rokov a talianska vláda naň vyčlenila sumu vo výške 2,6 miliardy lír.
Starosta Benátok Paolo Costa privítal rozhodnutie talianskej vlády premiéra Silvia Berlusconiho a poznamenal, že kabinet dal konečne zelenú systematickému plánu na záchranu mesta a lagúny.
Bariéry v podobe hydraulických vrát budú postavené na dne Jadranského mora v blízkosti vstupu do benátskej lagúny. Vztýčia sa iba vtedy, keď bude mesto ohrozovať vysoká voda - acqua alta, čo je spojenie silného prílivu a vetra ženúceho vodu do lagúny a pre Benátčanov čoraz aktuálnejší problém.
Plán na záchranu mesta, s ktorým sa začalo už v roku 1966, vypracovalo finančne vládou sponzorované konzorcium Nové Benátky, v ktorom pôsobili aj medzinárodní experti. Plán sa však ani po niekoľkých rokoch jeho vypracovania nepodarilo presadiť vo vládnych kruhoch.
Talianska vláda, v ktorej mali v tom čase zastúpenie aj zelení, v roku 1998 odmietla projekt Mojžiš s odôvodnením, že bariéry by mali negatívny efekt na ekológiu benátskej lagúny. Podobným názorom na jeho realizáciu sa netajili ani početné ekologické skupiny. Niekdajšiu stredoľavú taliansku vládu však tento rok v júni vystriedala koalícia pravého stredu pod Berlusconiho vedením, ktorá nikdy sa netajila svojou podporou tomuto projektu.
Taliansky minister životného prostredia Altero Matteoli vo štvrtok uviedol, že vláda je spokojná s projektom aj z ekologického hľadiska, pretože predovšetkým naň sa bude klásť dôraz pri všetkých fázach jeho realizácie. Matteoli v tejto súvislosti pripomenul, že Mojžiš je len jedným z niekoľkých iniciatív, zameraných na záchranu Benátok, ktoré zahŕňajú zlepšenie systému odvodňovacích kanálov a zvyšovanie úrovne niektorých ulíc a námestí.
Voda ohrozuje mesto na lagúne hneď na niekoľkých frontoch. Zatiaľ čo Benátky sa postupne ponárajú, hladina Jadranu sa zvyšuje a prílivy sa stávajú čoraz bežnejším javom. Len za ostatných 50 rokov sa hladina vody v Jadranskom mori zvýšila o 32 centimetrov. Naproti tomu Benátky, ktoré ležia na tisícoch drevených koloch zasadených do bahnitej pôdy, sa za uplynulé tisícročie ponorili každých sto rokov o sedem centimetrov, pričom za posledné storočie to bolo už 24 centimetrov.
Len v roku 1996 zaliala Benátky voda z prílivových vĺn celkovo 101-krát. Voda je už takmer "stálym nevítaným návštevníkom" svetoznámeho Chrámu sv. Marka a ostatných nízko ležiacich mestských zón.
So zatopenými centimetrami povrchu však postupne klesá aj počet obyvateľov Benátok. Kým v roku 1951 v meste žilo 174.000 ľudí, v roku 1966 ich bolo 120.000 a v súčasnosti v tomto vyhľadávanom meste žije iba 66.000 obyvateľov. Pritom ročne navštívi ponárajúce sa mesto 12 miliónov turistov.
Hoci schválený plán nezabráni postupnému ponáraniu sa Benátok, jeho projektanti dúfajú, že aspoň zmierni účinok prílivových a povodňových vĺn, ktorý zrejme vyvoláva globálne otepľovanie.
1 2 mic ed