Hrad Šášov bol príčinou závisti aj mnohých vojen

Historici Šášov stotožňujú s bližšie nepomenovaným hradom na historicko-správnom území Šúšol, ktorý v rokoch 1242 až 1253 dali so súhlasom panovníka postaviť Vincent a Peter Vančovci (Bančovci), bratia ostrihomského arcibiskupa Štefana.

Pevnosť mala Vančovcom pravdepodobne zabezpečiť majetok susediaci na západe s panstvom hronskobeňadického opátstva. V polovici 13. storočia totiž hranice majetkov ešte neboli presne stanovené, a tak medzi vlastníkmi vznikali mnohé nedorozumenia. Zvady o medze a mýta neutíchli ani po roku 1321, keď sa Šášov dostal do rúk kráľa, čím sa zmenilo aj jeho hlavné poslanie. Hrad strážil jednu z hlavných vnútroštátnych ciest pozdĺž Hrona a zabezpečoval prístup do oblasti Štiavnických a Kremnických vrchov oplývajúcej rudným bohatstvom.

Po krátkom období vlády Albrechta Habsburského prepukli v Uhorsku dynastické boje. Proti sebe stáli vojská projagelovsky orientovaných šľachticov a roty Jiskrových žoldnierov, ktorí od roku 1440 obhajovali pozíciu Žigmundovho vnuka, maloletého kráľa Ladislava Pohrobka. V tom čase Šášov spolu s Revišťom spravoval Jiskrov prívrženec Peter Kolár. Oba hrady držal údajne až do roku 1465, keď Šášov za tisíc florénov v zlate prenechal kráľovi Matejovi Korvínovi.

O jedenásť rokov neskôr sa stal súčasťou vena kráľovnej Beatrix, druhej manželky kráľa Mateja. Pravdepodobne v tom období Šášov prestavali a rozšírili. Na prízemí bol objekt rozdelený na päť miestností so samostatnými vstupmi z nádvoria. Obývacie a reprezentačné izby sa nachádzali na poschodí. Tesný štvoruholníkový barbakan, ktorý postavili pred vchod do pevnosti, mal zadržať silu útoku na hlavnú bránu.

Začiatkom jari roku 1490 vo Viedni nečakane zomrel kráľ Matej Korvín. Hradné panstvo kúpil kráľovský miestodržiteľ biskup Urban pre svojich bratov. Táto rodina, neskôr známa pod menom Dóci, oživila v Šášove dávne spory. Zvady s banskými mestami o chotáre, lesy, pasienky a mýtne slobody často prerástli do krvavých potýčok. V roku 1648 rod Dóciovcov vymrel.

Šášov mali prechodne v zálohu Lipaiovci, avšak čoraz väčší záujem oň prejavovali štátne orgány. V polovici mája roku 1678 hrad s príslušnosťami prešiel pod správu Banskej komory. V tom istom roku vypuklo Tököliho povstanie. Na jeseň kuruci dobyli Zvolen, vzápätí sa im poddali banské mestá a povstalci bez väčších ťažkostí obsadili i Šášov. V nasledujúcom povstaní Františka II. Rákociho kuruci obsadili Šášov na celých päť rokov.

Hrad oslobodil cisársky generál Siegbert Heister až 27. októbra 1708 počas protiofenzívy po porážke povstalcov pri Trenčíne. Ešte v ten istý deň cisárski vojaci hrad podpálili a jeho opevnenie silne poškodili. Odvtedy Šášov pustne.

Prístup k hradu s výhľadom na okolie je jednoduchý. Zo Šášovského Podhradia, miestnej časti mesta Žiar nad Hronom dostupnej autobusom mestskej hromadnej dopravy, vedie k zrúcanine chodník označkovaný zelenými značkami. Výstup netrvá dlhšie ako 15 až 20 min.

(Úryvok z časopisu Krásy Slovenska č. 9-10/2004 - rubrika HRADY A ZÁMKY)

Viac sa dočítate v najnovšom čísle časopisu "Krásy Slovenska". Časopis o prírode a turistike z vydavateľstva DAJAMA si môžete kúpiť vo vašom novinovom stánku alebo predplatiť na adrese: Krásy Slovenska, Dúbravská cesta 9, P. O. Box 115, 840 05 Bratislava 45, tel. 02/5465 2055, info@ krasy-slovenska.sk, www.dajama.sk