V tomto dome žila prvá slovenská botanička Izabela Textorisová. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Obec Blatnica pod masívom Tlstej, ktorá je zároveň vstupnou bránou do nádhernej Gaderskej doliny, bola v uplynulých storočiach rajom bylinkárov, šafraníkov a olejkárov. Dnes z ich fortieľu zostalo iba pár zabudnutých receptov a osobitá architektúra.
Typické olejkárske domy s klenutými bránami sú jednou z atrakcií obce. Ako nám povedala starostka Želmíra Šimonidesová, niektoré rodiny dodnes používajú staré liečebné prostriedky, ktorými sa preslávili už ich dedovia. Mnohí ľudia presne poznajú pomer zmesí do liečivých čajov, vedia kedy liečivé rastliny zbierať a ako ich správne sušiť.
"Dodnes sa napríklad ako univerzálny liek na rany používa jeden z druhov ľalie namočenej v liehu, niektorí starší ľudia ovládajú výrobu tinktúr z nechtíka," dodáva starostka. Obec zatiaľ špeciálnu expozíciu k tradícii olejkárstva nemá, ale uvažuje nad ňou. "Závisí to od peňazí a nápadov, ale je to myšlienka, ktorú sme nezavrhli. Expozícia o olejkárstve by mohla byť doplnená napríklad čajovňou s tradičnými receptami," dodáva starostka.
V obci sa zachovalo niekoľko dobre udržiavaných olejkárskych domov. Starostku teší, že o jednotný architektonický celok sa snažia aj majitelia nových domov, ktorí si vystavali rovnaké brány, príznačné pre Blatnicu. K najkrajším patrí ruský šafranícky dom, ktorý dal podľa pôvodných riešení zreštaurovať jeho nový majiteľ.
Šafraníci v Turci niečo znamenali
Počiatky šafraníctva spadajú do 17. storočia a boli podľa všetkého úzko naviazané na jezuitskú lekáreň v blízkom Kláštore pod Znievom. Veľkú časť receptov z tohto obdobia si neskôr osvojili turčianski olejkári. Mnohí mali rozsiahle vedomosti z botaniky a zdravovedy a svoje poznatky neustále prehlbovali. Samozrejme, vyskytli sa medzi nimi aj šarlatáni, pred tými sa však skutoční odborníci náležite chránili. Práve šarlatáni však mali veľký podiel na tom, že jednotlivé európske krajiny sa začali pred olejkármi chrániť rôznymi nariadeniami. Produkty mali napríklad skúmať župní lekári a remeslu sa mohli venovať iba tí, ktorí tajomstvá liečivých olejov naozaj ovládali.
Olejkári so svojimi výrobkami kočovali po celej Európe, najlepšie sa im však darilo v Strednej Ázii. Domov sa vracali iba raz za čas, bohatší, aby sa pustili do budovania domov, na tú dobu pomerne honosných. Mnohé stavebné prvky pritom odpozorovali z ciest po svete a tak je dodnes v Blatnici sústredená zaujímavá domová architektúra. Keďže ide výhradne o súkromné domy, ich krásu môže turista obdivovať iba zvonku.
Najznámejší olejkári
K najznámejším olejkárom patrili otec a strýko poetky Maše Haľamovej Ján a Jozef Haľamovci. So svojím kvalitným tovarom zablúdili až do Turkestanu, kde si založili obchody v Kokande a Samarkande. Maša Haľamová sa vo svojich spomienkach vyznáva, že otca si príliš neužila. Napriek tomu, že v rodine bolo vždy dosť liečivých produktov, jej matka sa nevyhla tuberkulóze, ktorá bola v tom čase v Blatnici veľmi častá. Ani po smrti manželky nemal otec veľa času venovať sa kvôli obchodu malým deťom. Mašu vychovala učiteľka Oľga Textorisová v ďalekej Starej Pazove.
Dom jej sestry Izabely Textorisovej, prvej slovenskej botaničky, môžete v centre Blatnice obdivovať dodnes. Aj ten však iba spoza záhradnej bránky. V kultúrno-spoločenskej miestnosti je však zrekonštruovaná farebná stena z kvetín, ktoré nakreslila Izabela Textorisová. Tá sa botanike - svojej najväčšej záľube mohla venovať iba ako samouk po večeroch. Cez deň robila v dedine poštárku. Byliny z okolia Blatnice videla skôr vedeckým, ako liečiteľským pohľadom. K jej najväčším objavom patrí dovtedy neznámy bodliak, ktorý našla v masíve Tlstej. Dodnes nesie meno po nej - Textorianum marg. Aj v poézii Maše Haľamovej hrá bodliak nemalú úlohu - označuje ho ako svoj heraldický znak.