Nórsky cestovateľ, antropológ a etnograf Thor Heyerdahl patrí medzi legendy 20. storočia. "Nesmiete sa dať odradiť, ak ste o niečom presvedčení, aj keď je celý svet proti vám," povedal po svojej najslávnejšej expedícii Kon-Tiki a touto zásadou sa riadil celý život. Podľa niektorých významný vedec, podľa iných skôr dobrodruh sa narodil 6. októbra 1914, pred 90 rokmi.
Heyerdahl sa narodil v nórskom Larviku v rodine bankára a riaditeľky miestneho múzea. Pôvodne chcel byť zoológom, prekážalo mu však, že štúdium tohto predmetu je skôr o pitvaní zvierat, ako o pozorovaní ich reálneho života v prírode.
Ešte pred druhou svetovou vojnou vzal svoju prvú manželku na polynézsky ostrov Fatu-hiva, aby sa tam v rámci netradičnej svadobnej cesty pokúsili o návrat k prírode: necelý rok sa snažil zrieknuť všetkých výdobytkov civilizácie a žiť ako pôvodní obyvatelia ostrovov. Po návrate do vlasti sa zapojil do nórskeho protinacistického odboja.
Pri pobyte v Polynézii prišiel s myšlienkou, že ostrovy uprostred Tichého oceánu ľudia neosídlili z Ázie, ako si mysleli ostatní vedci, ale z americkej pevniny. Podľa väčšiny odborníkov však primitívne plavidlá Indiánov neboli schopné dlhej plavby na otvorenom mori.
Svoju pravdu sa Heyerdahl rozhodol dokázať praktickým experimentom. V Peru si nechal presne podľa starých vyobrazení a popisov, s použitím pôvodnej technológie, postaviť plť z balzového dreva, akú používali Indiáni na pobreží Tichého oceánu.
Nazval ju Kon-Tiki podľa záhadného božstva - panovníka, ktorý mal podľa niektorých legiend priniesť Indiánom zákony a civilizáciu. Bol však porazený a musel so svojimi prívržencami odísť, aby sa niekedy vrátil.
Heyerdahl veril, že mýtus o Kon-Tiki a podobných postavách je u iných národov spomienkou na starovekých pútnikov, moreplavcov, cestujúcich po svete, šíriacich kult slnka, vedomosti či stavebné techniky. Oceány podľa neho civilizácie nerozdeľovali, ako si mysleli ostatní vedci, ale naopak ich spájali často používanými námornými trasami. Dokazovaním existencie týchto pútnikov potom strávil väčšinu života.
V roku 1947 vyrazila expedícia Kon-Tiki z Peru a po 101 dňoch a 7 000 kilometroch plavby dorazila desaťmetrová plť s šesťčlennou posádkou na polynézske súostrovie Tuamotu. Plavba preslávila Heyerdala po celom svete, za film, ktorý o nej nakrútil, získal Oscara.
V roku 1969 podnikol ďalšiu dobrodružnú plavbu, na papyrusovej plti Ra sa pokúsil preplaviť z Maroka cez Atlantický oceán na ostrov Barbados. 15-metrovú loď zhotovil podľa dochovaných staroegyptských vyobrazení. Prvá Ra sa potopila neďaleko cieľa, a jej posádku zachránili iné lode. O rok neskôr zopakoval Heyerdahl pokus s Ra II a za jasotu davu s ňou vplával do prístavu na Barbadose.
Na poslednú podobnú cestu vyrazil v roku 1977 s rákosovým člnom Tigris, ktorý postavil podľa vzoru starých Sumerov, aby dokázal prepojenie medzi tromi hlavnými centrami starovekých civilizácií: Indiou, Mezopotámiou a Egyptom. Z Iraku sa čln Tigris plavil do Pakistanu a potom späť k Červenému moru.
Viedol mnohé archeologické expedície na tajomné miesta zeme, napríklad na Veľkonočné ostrovy, známe obrovskými kamennými sochami. Skúmal pyramídy, či im podobné stavby v Peru, na Kanárskych ostrovoch a Sicílii. Tiež ich považoval za dôkaz o starých cestovateľoch.
Ako 86-ročný vykonal poslednú expedíciu na juh Ruska. Vykopávkami v oblasti okolo ústia rieky Don chcel dokázať teóriu založenú na islandskej ságe z 13. storočia, podľa ktorej bol vikinský boh Odin kráľom, ktorý na sever prišiel práve z tejto oblasti. Krátko na to, v roku 2002, zomrel na rakovinu. O svojich výpravách napísal niekoľko veľmi populárnych kníh. V Oslo založil známe múzeum Kon-Tiki. Úspešne spochybnil názory, že staroveké ríše či americkí Indiáni nemali prostriedky na ďaleké plavby a že kontakty medzi ich civilizáciami neboli možné. Nedokázal však, že k týmto kontaktom naozaj došlo.
Väčšina jeho teórií pred vedeckým skúmaním stále neobstojí. Lingvistické a genetické dôkazy napríklad dnes už celkom jednoznačne dokladajú osídlenie Polynézie z Ázie. Veda mu napriek tomu vďačí za mnoho podnetov a celkovo za väčšiu opatrnosť pri hodnotení starých prameňov. Málokto tiež urobil toľko pre popularizáciu histórie, ako tento dobrodruh medzi modernými vedcami.