Hamburg 2. októbra (TASR) - Svätá Helena, kedysi snehom a ľadovcami skrášlený, 2949 metrov vysoký klenot na severozápade USA, v minulosti indiánskymi kmeňmi prezývaný "dymiaci vrch", je dnes o 400 metrov menšia, smutná pripomienka tragickej udalosti z 18. mája 1980, keď prišlo o život 57 ľudí.
Bezprostredne pred výbuchom zatriaslo okolím mohutné zemetrasenie, čím sa odtrhla časť boku hory a zosunula sa do doliny. Nasledovalo uvoľnenie žeravej magmy, ktorá v kontakte so studeným ovzduším explodovala. Horúca vlna sírnych plynov sa rozprúdila okolo hory a popol siahal až do výšky 20 kilometrov. Ľadovce sa v priebehu pár minút roztopili, o život prišlo mnoho zvierat. Žeravá a prúdová láva ničila úplne všetko, živé aj neživé.
Zdecimované okolie sopky sa stalo prírodným pamätníkom tragédie s názvom Národný vulkanický monument Svätej Heleny.
V súčasnosti sa sopka Svätej Heleny rovnako ako Popocatépetl v Mexiku zaraďuje k najnebezpečnejším sopkám na americkom kontinente, ale i na svete. Celý svet znepokojene čaká, kedy zo seba Svätá Helena vychrlí ďalšiu dávku smrti.