Pamätník v Bučanoch. FOTO - AUTOR
Zaujímavú stavbu z mladšej doby kamennej, podobnú tajuplnému anglickému Stonehengu, nájdete aj u nás v Bučanoch. Nie je ojedinelá, na Slovensku ich je viac, túto však objavili vďaka výstavbe diaľnice medzi Trnavou a Piešťanmi v roku 1978.
Rondely
Prvý rondel - sídlisko s kruhovým pôdorysom - sa našlo pri obci Svodín v okrese Nové Zámky. Rondelu v Bučanoch dokonca postavili pamätník. Okrem neobvyklého pôdorysu sa stal známym aj vďaka nálezu tzv. venuše, kultovej neolitickej sošky zobrazujúcej ženu - rodičku - matku.
Návrat do doby vzniku rondelu znamená ocitnúť sa niekedy v rokoch 5500 až 4000 pred Kristom. Ľudská spoločnosť sa z lovecko - zberateľskej stala skôr poľnohospodárskou s cieleným chovom úžitkových zvierat. Úzky vzťah k zemi priniesol budovanie dokonalejších príbytkov, osád, poznanie vlastností hliny, keramiku, sekery a motyky s vyhladeným povrchom, mlyny na mletie obilia, prvé textílie. To dôležité na tomto období je, že kočovný spôsob života sa menil na usadlý. To znamenalo aj výrazný nárast ľudskej populácie.
Neznámy význam
Predstavte si Stonehenge bez kameňov. Namiesto nich máme kruhové priekopy s priemerom od 35 do 250 metrov, hĺbkou od 20 centimetrov do piatich metrov. Priekopa je prerušená vchodmi, obyčajne štyrmi v smere svetových strán, na vnútornej strane priekopy je palisáda. Jiří Bílek, vo svojej knihe Hádanky naší minulosti uvádza, že tieto na prácu náročné stavby sa zvyčajne stavali na krátku dobu. Vraj iba na použitie počas života jednej generácie.
Ešte zaujímavejšie je jeho tvrdenie, že výstavba rondelov spadá zhruba do obdobia jedného storočia - od roku 4850 do roku 4750 pred Kristom. Sám si kladie otázku, na čo stavby mohli slúžiť. O opevnenie nešlo, pretože žiadny rondel nebol nájdený na prírodou chránenom mieste, má priveľa vchodov a rozmermi nespĺňa predpoklady o pevnosti. O ohradu pre dobytok tiež nešlo. Tipuje na využitie ako trhového miesta alebo na jeho kultový, či astronomický význam.
Poslednej možnosti sa chytili paleoastronómovia, ktorí hľadajú v starých pamiatkach vedomosti našich predkov o pohybe nebeských telies. Hoci ich výklad pôsobí občas až príliš fantasticky, je zaujímavý.
Sumár poznatkov o astronomických vedomostiach našich prapredkov, myslí sa ním najmä systematické pozorovanie, je takmer nulový. Preto sa vychádza z už spomenutej orientácie architektúry na hlavné svetové strany a súvislosť s možným pozorovaním nebeských telies v tak významných dňoch ako je slnovrat, či rovnodennosť. Túto teóriu potvrdzujú aj analógie s ďaleko zachovalejšími pamiatkami z Avebury, Stonehenge či írskeho Newgrange.
Orientácia na nebeské telesá
A práve v Bučanoch sa podarilo odkryť niekoľko stavebných prvkov orientovaných na Slnko a Mesiac. Archeologický prieskum zistil, že stavbu v Bučanoch tvorila dvojitá priekopa široká dva až tri metre. Kruhový priestor, ktorý mal v priemere viac ako 45 metrov, obkolesovali masívne palisády a viedli doň štyri brány. Boli tu domy charakteristické stĺpovou architektúrou a odhaduje sa, že sídliská tohto typu poskytovali ubytovanie pre viac než tisíc ľudí. Podobné pamiatky sa našli v Ružindole pri Trnave a v Žlkovciach v okrese Hlohovec.
Autor: Ľuboš Vodička