SME

Vo vihorlatskom Morskom oku sa neokúpete

Na samom východe republiky, uprostred Vihorlatu, jednej z najmenších chránených krajinných oblastí, leží rezervácia Morské oko.

Tam, kde voda vrie

Nájsť a pozrieť si na vlastné oči Morské oko nie je zložité. K legendárnemu jazierku, do ktorého ak hodíte smietku chleba, začne doslova vrieť rybami, vedie náučný chodník. Je venovaný rastlinstvu, prírodným pomerom, histórii a lesnej železnici. Mimochodom, mnoho turistov v tomto mieste opúšťa značkovaný chodník a vyberá sa práve po stopách malebnej lesnej úzkokoľajky, ktorá okolo Morského oka premávala ešte na začiatku 70. rokov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pre tých menej zdatnejších odporúčame vyjsť autom až na parkovisko, kde sa začína druhý značkovaný a náučný chodník. Vedie popri priezračnom jazere plnom jalcov a pstruhov až na Sninský kameň a Sninské rybníky.

SkryťVypnúť reklamu

Prečo morské?

Morské oko je najväčšie vihorlatské jazero. Leží v nadmorskej výške 618 metrov, zaberá plochu 13,8 hektára a jeho maximálna hĺbka je 25 metrov. Vodou ho zásobuje päť stálych a niekoľko sporadických prítokov. Predpokladá sa, že jazero vzniklo v období doznievania sopečnej činnosti vo Vihorlate, keď došlo k mohutnému zosuvu a prehradeniu doliny potoka Okna. Vytvorila sa tak bariéra a zahradená časť sa naplnila vodou. Vývoj jazera však pokračoval prirodzenými procesmi, ale aj činnosťou človeka (výstavba lesných ciest, ťažba dreva, erózia), čo spôsobuje postupné zanášanie a urýchľovanie prirodzeného procesu starnutia jazera. Hladina počas roka kolíše a rozdiel na jar a jeseň môže dosiahnuť až tri metre.

Aj napriek pomenovaniu je voda v jazere sladká, hoci tradícia vraví, že sa tu kedysi nachádzal zvyšok morskej vody, ktorá sa v prehistorických dobách rozlievala okolo.

SkryťVypnúť reklamu

Turistika

Kedysi bol na Morskom oku čulý turistický ruch. Po rokoch stagnácie sa situácia postupne zlepšuje a tento rok otvorili na konci jazera v chate Štátnych lesov aj bufet. Napriek tomu sú prechádzky týmto krajom určené skôr ľuďom, ktorí milujú divokú prírodu, malebné, nikým a ničím nerušené zákutia.

Zvlášť vyhliadka zo Sninského kameňa by nemala nikomu uniknúť. Nevšimnúť sa nedá ani pralesovitý charakter tunajších bukových lesov, množstvo vzácnych vtákov a obrovské množstvo všakovakých húb. Ich zber, podobne aj lov rýb, v tejto lokalite by však mohol návštevníkov vyjsť poriadne draho.

Podľa Zuzany Argalášovej zo Štátnej ochrany prírody SR vládne na Morskom oku piaty - najvyšší - stupeň ochrany prírody, a tak je viacero rekreačných činností ako plávanie, člnkovanie, potápanie či zber a lov zakázaných. Pravidelná služba ochranárov to kontroluje a v prípade potreby aj pokutuje.

SkryťVypnúť reklamu

Sneh až do júna

Problémom zostávajú ohniská a miesta na táborenie. Tie prakticky neexistujú, povolenie z ministerstva životného prostredia získalo iba jediné ohnisko pri chate Štátnych lesov. Vôňa grilovaných jedál sa však v čase našej návštevy šírila z neďalekého rekreačného zariadenia Prešovskej univerzity. Ďalšie ohniská teda nie sú možné, no gril, zdá sa, áno.

Napriek tomu sú na Morskom oku využiteľné ubytovacie možnosti. V ubytovni Štátnych lesov je k dispozícii zhruba 40 lôžok v cene od 200 do 400 korún a pre náročnejších a romantickejšie ladených návštevníkov aj murovaný zámoček na začiatku jazera, ktorý dala ešte v minulom storočí postaviť grófka Szecsényiová.

Podľa tamojšieho chatára sú v letných mesiacoch izby obsadené rodinami s deťmi, na jeseň sem zasa prichádzajú individuálni návštevníci alebo malé skupiny. Na jar je ľudí pomenej, pretože zima trvá na Morskom oku pomerne dlho. Aj tento rok zmizol posledný sneh za chatou až v polovici júna a to jeho nadmorská výška nedosahuje ani 650 metrov.

SkryťVypnúť reklamu

Kam v okolí

Skôr, ako odstavíte auto na obrovskom parkovisku, pamätajúcom ešte časy socializmu a desiatky autobusov z celého Československa a spriatelených krajín, musíte minúť Michalovce, Vinný hrad a pustú Zemplínsku šíravu. Na jej konci sa možno zastaviť v Klokočove, kde sa nachádza jeden z najznámejších pútnických chrámov slovenských gréckokatolíkov.

Po krátkej prehliadke a štvrťhodinovom trmácaní úzkou asfaltovou cestou sa oplatí zastaviť v obci Remetské Hámre. Hutnícka dedina bola preslávená vysokou pecou, ktorá tu fungovala už od polovice 19. storočia. Zaujímavosťou je tiež starobylý vodovod, ktorý s menšími úpravami slúži tunajším obyvateľom dodnes. Prekvapujúco pôsobí aj zrenovovaný klasicistický kaštieľ z 19. storočia a malý pamätník niekdajšej lesnej železnice, ktorá pozostáva z malého motorového rušňa a oplenových vozňov, stojacich na krátkych koľajniciach neďaleko rázcestia.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Komerčné články

  1. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  3. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  5. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
  6. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť?
  8. Veterné parky: vizuálny smog alebo nová estetika energetiky?
  1. Kalamita v Markovej spracovaná v súlade so zákonom
  2. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov
  3. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  4. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete
  5. Fico škodí ekonomike, predbehli nás aj Rumuni
  6. Skvelý sortiment za výnimočne nízke ceny nájdete v Pepco
  7. S nami máte prístup do všetkých záhrad
  8. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  1. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme 17 210
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje 8 923
  3. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov 6 902
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie 5 491
  5. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice 3 797
  6. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno 2 555
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť? 2 190
  8. Fico škodí ekonomike, predbehli nás aj Rumuni 1 746
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Soňa Fröhlichová: Bazilej (Basel, Bâle) je pozoruhodné mesto, žijúce kultúrou, športom a tradíciami
  2. Soňa Fröhlichová: Bazilejský karneval trvá 72 hodín
  3. Iveta Bakitová: Fínsko - 5 dní v krajine tisícich jazier v zime
  4. Irena Šimuneková: Rozhľadňa pod Klenovou
  5. Blanka Ulaherová: Pokakalsapeter, veselý cintorín, plno kaktusov a hmyz na zožratie (Mexiko 2024/2)
  6. Martin Majzlan: Icefields Parkway – Najkrajšia cesta na svete
  7. Ladislav Kucharik: Thajsko Krabi Maya Bay
  8. Dada Vozáriková: Človek by nepovedal, aké krásne sú albánske hory
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 105 109
  2. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 74 935
  3. Rado Surovka: Raši dostal padáka 48 591
  4. Michal Dolňan: Covid vypustili z laboratórií a SLAK na nás vrhli Nemci a Francúzi... 41 048
  5. Martin Ondráš: Piate ohnisko nákazy SLAK - skutočná pravda 22 068
  6. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 20 242
  7. Jakub Konečný: Našli sme dvoch Slovákov, ktorí sa majú vďaka Ficovej vláde lepšie! 12 328
  8. Radko Mačuha: Vládna koalícia si začala dávať úplatky priamo v parlamente. 9 614
  1. Věra Tepličková: Spevy sobotné alebo Vybrala sa Martina na púť priamo do Ríma
  2. Tupou Ceruzou: Transakčná daň
  3. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  4. Marcel Rebro: Slovenské drony na ukrajinskom nebi
  5. Věra Tepličková: Nie je nad to, mať na verejnosti dobrých priateľov
  6. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku.
  7. Tupou Ceruzou: Medvede
  8. Tupou Ceruzou: Mr. Business
SkryťZatvoriť reklamu