Tam, kde voda vrie
Nájsť a pozrieť si na vlastné oči Morské oko nie je zložité. K legendárnemu jazierku, do ktorého ak hodíte smietku chleba, začne doslova vrieť rybami, vedie náučný chodník. Je venovaný rastlinstvu, prírodným pomerom, histórii a lesnej železnici. Mimochodom, mnoho turistov v tomto mieste opúšťa značkovaný chodník a vyberá sa práve po stopách malebnej lesnej úzkokoľajky, ktorá okolo Morského oka premávala ešte na začiatku 70. rokov.
Pre tých menej zdatnejších odporúčame vyjsť autom až na parkovisko, kde sa začína druhý značkovaný a náučný chodník. Vedie popri priezračnom jazere plnom jalcov a pstruhov až na Sninský kameň a Sninské rybníky.
Prečo morské?
Morské oko je najväčšie vihorlatské jazero. Leží v nadmorskej výške 618 metrov, zaberá plochu 13,8 hektára a jeho maximálna hĺbka je 25 metrov. Vodou ho zásobuje päť stálych a niekoľko sporadických prítokov. Predpokladá sa, že jazero vzniklo v období doznievania sopečnej činnosti vo Vihorlate, keď došlo k mohutnému zosuvu a prehradeniu doliny potoka Okna. Vytvorila sa tak bariéra a zahradená časť sa naplnila vodou. Vývoj jazera však pokračoval prirodzenými procesmi, ale aj činnosťou človeka (výstavba lesných ciest, ťažba dreva, erózia), čo spôsobuje postupné zanášanie a urýchľovanie prirodzeného procesu starnutia jazera. Hladina počas roka kolíše a rozdiel na jar a jeseň môže dosiahnuť až tri metre.
Aj napriek pomenovaniu je voda v jazere sladká, hoci tradícia vraví, že sa tu kedysi nachádzal zvyšok morskej vody, ktorá sa v prehistorických dobách rozlievala okolo.
Turistika
Kedysi bol na Morskom oku čulý turistický ruch. Po rokoch stagnácie sa situácia postupne zlepšuje a tento rok otvorili na konci jazera v chate Štátnych lesov aj bufet. Napriek tomu sú prechádzky týmto krajom určené skôr ľuďom, ktorí milujú divokú prírodu, malebné, nikým a ničím nerušené zákutia.
Zvlášť vyhliadka zo Sninského kameňa by nemala nikomu uniknúť. Nevšimnúť sa nedá ani pralesovitý charakter tunajších bukových lesov, množstvo vzácnych vtákov a obrovské množstvo všakovakých húb. Ich zber, podobne aj lov rýb, v tejto lokalite by však mohol návštevníkov vyjsť poriadne draho.
Podľa Zuzany Argalášovej zo Štátnej ochrany prírody SR vládne na Morskom oku piaty - najvyšší - stupeň ochrany prírody, a tak je viacero rekreačných činností ako plávanie, člnkovanie, potápanie či zber a lov zakázaných. Pravidelná služba ochranárov to kontroluje a v prípade potreby aj pokutuje.
Sneh až do júna
Problémom zostávajú ohniská a miesta na táborenie. Tie prakticky neexistujú, povolenie z ministerstva životného prostredia získalo iba jediné ohnisko pri chate Štátnych lesov. Vôňa grilovaných jedál sa však v čase našej návštevy šírila z neďalekého rekreačného zariadenia Prešovskej univerzity. Ďalšie ohniská teda nie sú možné, no gril, zdá sa, áno.
Napriek tomu sú na Morskom oku využiteľné ubytovacie možnosti. V ubytovni Štátnych lesov je k dispozícii zhruba 40 lôžok v cene od 200 do 400 korún a pre náročnejších a romantickejšie ladených návštevníkov aj murovaný zámoček na začiatku jazera, ktorý dala ešte v minulom storočí postaviť grófka Szecsényiová.
Podľa tamojšieho chatára sú v letných mesiacoch izby obsadené rodinami s deťmi, na jeseň sem zasa prichádzajú individuálni návštevníci alebo malé skupiny. Na jar je ľudí pomenej, pretože zima trvá na Morskom oku pomerne dlho. Aj tento rok zmizol posledný sneh za chatou až v polovici júna a to jeho nadmorská výška nedosahuje ani 650 metrov.
Kam v okolí
Skôr, ako odstavíte auto na obrovskom parkovisku, pamätajúcom ešte časy socializmu a desiatky autobusov z celého Československa a spriatelených krajín, musíte minúť Michalovce, Vinný hrad a pustú Zemplínsku šíravu. Na jej konci sa možno zastaviť v Klokočove, kde sa nachádza jeden z najznámejších pútnických chrámov slovenských gréckokatolíkov.
Po krátkej prehliadke a štvrťhodinovom trmácaní úzkou asfaltovou cestou sa oplatí zastaviť v obci Remetské Hámre. Hutnícka dedina bola preslávená vysokou pecou, ktorá tu fungovala už od polovice 19. storočia. Zaujímavosťou je tiež starobylý vodovod, ktorý s menšími úpravami slúži tunajším obyvateľom dodnes. Prekvapujúco pôsobí aj zrenovovaný klasicistický kaštieľ z 19. storočia a malý pamätník niekdajšej lesnej železnice, ktorá pozostáva z malého motorového rušňa a oplenových vozňov, stojacich na krátkych koľajniciach neďaleko rázcestia.