SME
Piatok, 19. august, 2022 | Meniny má Lýdia

Vo vihorlatskom Morskom oku sa neokúpete

Na samom východe republiky, uprostred Vihorlatu, jednej z najmenších chránených krajinných oblastí, leží rezervácia Morské oko.

Tam, kde voda vrie

Nájsť a pozrieť si na vlastné oči Morské oko nie je zložité. K legendárnemu jazierku, do ktorého ak hodíte smietku chleba, začne doslova vrieť rybami, vedie náučný chodník. Je venovaný rastlinstvu, prírodným pomerom, histórii a lesnej železnici. Mimochodom, mnoho turistov v tomto mieste opúšťa značkovaný chodník a vyberá sa práve po stopách malebnej lesnej úzkokoľajky, ktorá okolo Morského oka premávala ešte na začiatku 70. rokov.

Pre tých menej zdatnejších odporúčame vyjsť autom až na parkovisko, kde sa začína druhý značkovaný a náučný chodník. Vedie popri priezračnom jazere plnom jalcov a pstruhov až na Sninský kameň a Sninské rybníky.

SkryťVypnúť reklamu

Prečo morské?

Morské oko je najväčšie vihorlatské jazero. Leží v nadmorskej výške 618 metrov, zaberá plochu 13,8 hektára a jeho maximálna hĺbka je 25 metrov. Vodou ho zásobuje päť stálych a niekoľko sporadických prítokov. Predpokladá sa, že jazero vzniklo v období doznievania sopečnej činnosti vo Vihorlate, keď došlo k mohutnému zosuvu a prehradeniu doliny potoka Okna. Vytvorila sa tak bariéra a zahradená časť sa naplnila vodou. Vývoj jazera však pokračoval prirodzenými procesmi, ale aj činnosťou človeka (výstavba lesných ciest, ťažba dreva, erózia), čo spôsobuje postupné zanášanie a urýchľovanie prirodzeného procesu starnutia jazera. Hladina počas roka kolíše a rozdiel na jar a jeseň môže dosiahnuť až tri metre.

Aj napriek pomenovaniu je voda v jazere sladká, hoci tradícia vraví, že sa tu kedysi nachádzal zvyšok morskej vody, ktorá sa v prehistorických dobách rozlievala okolo.

SkryťVypnúť reklamu

Turistika

Kedysi bol na Morskom oku čulý turistický ruch. Po rokoch stagnácie sa situácia postupne zlepšuje a tento rok otvorili na konci jazera v chate Štátnych lesov aj bufet. Napriek tomu sú prechádzky týmto krajom určené skôr ľuďom, ktorí milujú divokú prírodu, malebné, nikým a ničím nerušené zákutia.

Zvlášť vyhliadka zo Sninského kameňa by nemala nikomu uniknúť. Nevšimnúť sa nedá ani pralesovitý charakter tunajších bukových lesov, množstvo vzácnych vtákov a obrovské množstvo všakovakých húb. Ich zber, podobne aj lov rýb, v tejto lokalite by však mohol návštevníkov vyjsť poriadne draho.

Podľa Zuzany Argalášovej zo Štátnej ochrany prírody SR vládne na Morskom oku piaty - najvyšší - stupeň ochrany prírody, a tak je viacero rekreačných činností ako plávanie, člnkovanie, potápanie či zber a lov zakázaných. Pravidelná služba ochranárov to kontroluje a v prípade potreby aj pokutuje.

SkryťVypnúť reklamu

Sneh až do júna

Problémom zostávajú ohniská a miesta na táborenie. Tie prakticky neexistujú, povolenie z ministerstva životného prostredia získalo iba jediné ohnisko pri chate Štátnych lesov. Vôňa grilovaných jedál sa však v čase našej návštevy šírila z neďalekého rekreačného zariadenia Prešovskej univerzity. Ďalšie ohniská teda nie sú možné, no gril, zdá sa, áno.

Napriek tomu sú na Morskom oku využiteľné ubytovacie možnosti. V ubytovni Štátnych lesov je k dispozícii zhruba 40 lôžok v cene od 200 do 400 korún a pre náročnejších a romantickejšie ladených návštevníkov aj murovaný zámoček na začiatku jazera, ktorý dala ešte v minulom storočí postaviť grófka Szecsényiová.

Podľa tamojšieho chatára sú v letných mesiacoch izby obsadené rodinami s deťmi, na jeseň sem zasa prichádzajú individuálni návštevníci alebo malé skupiny. Na jar je ľudí pomenej, pretože zima trvá na Morskom oku pomerne dlho. Aj tento rok zmizol posledný sneh za chatou až v polovici júna a to jeho nadmorská výška nedosahuje ani 650 metrov.

SkryťVypnúť reklamu

Kam v okolí

Skôr, ako odstavíte auto na obrovskom parkovisku, pamätajúcom ešte časy socializmu a desiatky autobusov z celého Československa a spriatelených krajín, musíte minúť Michalovce, Vinný hrad a pustú Zemplínsku šíravu. Na jej konci sa možno zastaviť v Klokočove, kde sa nachádza jeden z najznámejších pútnických chrámov slovenských gréckokatolíkov.

Po krátkej prehliadke a štvrťhodinovom trmácaní úzkou asfaltovou cestou sa oplatí zastaviť v obci Remetské Hámre. Hutnícka dedina bola preslávená vysokou pecou, ktorá tu fungovala už od polovice 19. storočia. Zaujímavosťou je tiež starobylý vodovod, ktorý s menšími úpravami slúži tunajším obyvateľom dodnes. Prekvapujúco pôsobí aj zrenovovaný klasicistický kaštieľ z 19. storočia a malý pamätník niekdajšej lesnej železnice, ktorá pozostáva z malého motorového rušňa a oplenových vozňov, stojacich na krátkych koľajniciach neďaleko rázcestia.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  2. Veterány sú symbolom Kuby. Hemingway ich vlastnil sedem
  3. Hyundai štartuje na Slovensku unikátny Hyundai Plogging Run
  4. Mobilná bezpečnosť sa stále podceňuje. Všetko však máte v rukách
  5. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
  6. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  7. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  8. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  1. Veterány sú symbolom Kuby. Hemingway ich vlastnil sedem
  2. Hyundai štartuje na Slovensku unikátny Hyundai Plogging Run
  3. Shell myslí na slovenské komunity
  4. Mobilná bezpečnosť sa stále podceňuje. Všetko však máte v rukách
  5. Čakáte bábätko? Union má preň nachystané veľké množstvo výhod
  6. Agrokomplex 2022
  7. 365.bank si naďalej upevňuje svoju pozíciu plnoformátovej banky
  8. FoodCycler definitívne skoncuje s muškami v kuchyni
  1. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur 38 340
  2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 24 071
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 12 142
  4. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu 6 740
  5. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás 4 495
  6. Nie som superman, ale viem, že Prešov má na to byť supermestom. 4 204
  7. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 3 636
  8. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou 2 490
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Vladimír Benčík: Malta 1/3 – návšteva u „hadích kňazov“ s dlhými lebkami
  2. Erika Kladna: Australský outback
  3. Blanka Ulaherová: Konečne opäť Bosna
  4. Martin Majzlan: Skaza a tragédia Aralského jazera
  5. Ján Komrska: Hora Harvard, Kolorádo
  6. Aleš Tvrdý: Vlakom po Európe
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 44. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 2/3 - Skaza lode Karluk, 1913 - 1914
  8. Soňa Fröhlichová: Na švajčiarskej hore Mont Fort servírujú syrové fondue vo výške 3300 metrov nad morom
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 13 749
  2. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 7 629
  3. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 7 549
  4. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 4 146
  5. Tereza Krajčová: Severné Poľsko: Očarujúci Gdansk, piesočné pláže Sopotu a moderná Gdyňa 3 958
  6. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3 3 941
  7. Ján Valchár: Ubjegáj, zájčik, ubjegáj! 3 875
  8. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (12. - 18.8.1922) 3 439
  1. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
  2. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  4. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  5. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  6. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
SkryťZatvoriť reklamu