SME
Piatok, 9. december, 2022 | Meniny má Izabela

Krajina na konci Balkánu začína lákať

Je polovica júla, hranica medzi Albánskom a Čiernou Horou. Srbský colník nechá z auta vystúpiť Slováka maďarskej národnosti a volá ho k sebe. Zamáva mu pasom pred očami a po slovansky zreve: "Bol si niekedy u polície?"

Albánsko má pravdepodobne najhoršie cesty v Európe. Mercedesy a džípy sú jediným spoľahlivým spôsobom dopravy, samozrejme, okrem koňov a somárov.

Slovák maďarskej národnosti bol u policajtov len raz, keď mu ukradli babetu. Vysvetľuje colníkovi, že určite to nie on, koho hľadá Interpol, že musí ísť o omyl. Lenže všetky vysvetlenia sú zbytočné. Colník celú situáciu hrá, Interpol je kulisa. V jeho scenári je colnica dvorom a on je na ňom kohútom. Úlohu hrebienka obsadil revolver. Colníkovým obecenstvom je trojhodinový rad albánskych áut, ktorých pasažieri čakajú na jeho pečiatku - vstupenku do Čiernej Hory. Ak chcú ísť ďalej, nezostáva im nič iné, len strpieť vulgárneho srbského colníka. Jedine, že by ho raz niekto nestrpel.

Wellcome to Tirana

Etnická téma je v Albánsku stále prirodzene živá preto, že polovica Albáncov žije mimo krajiny. Televízia sa považuje za celoplošnú, len ak signálom pokrýva okrem Albánska aj Kosovo a Čiernu Horu. Každá rodina má príbuzných buď v jednej, alebo v druhej susednej krajine. Každému Albáncovi je jasné, že Albánsko je časť sveta ohraničená hranicami. Ale hranice sú len veľmi relatívnym pojmom.

Tirana je od severných hraníc Albánska vzdialená asi 150 kilometrov. Žiadne staré ani nové problémy so Srbmi sem nedoliehajú. Práve naopak. Tirana vyzerá, ako keby Albánsko nemalo žiadne problémy. V centre mesta sa v stovkách barov a reštaurácií bavia davy mladých. Majú tu taký zvyk: na diskotéku pustia mužov len v spoločnosti žien. Koľko mužov, toľko žien. I keď sa toto nepísané pravidlo dá pomerne ľahko obísť, vraj funguje ako spoľahlivá prevencia konfliktov vyvolaných kvôli ženám.

Tirana rozhodne nezodpovedá chýrom o chudobnom Albánsku. Rozdiely medzi realitou a povesťami sú spôsobené sčasti nevedomosťou a sčasti tým, že v oficiálnych štatistikách všetkých možných inštitúcií chýba zhruba polovica albánskeho bohatstva. Peniaze, ktoré zarobia Albánci v gréckych dokoch, nemeckých závodoch alebo v slovenských hoteloch a kasínach, nefigurujú v žiadnom účtovníctve. Lenže to im nijako nebráni v tom, aby sa nedali veľmi hmatateľne minúť.

Tirana je plná novostavieb - stavajú sa byty, bary, závody, hotely. A to isté platí pre množstvo ďalších miest na pobreží. Zatiaľ všetky nové zariadenia stačia obsadiť domáci, no ich bary a pláže v skutočnosti čakajú na Európanov, Američanov, eurá, doláre. Každý verí, že je len otázkou času, keď do krajiny orlov, ako si Albánci hovoria, zamieria cestovné kancelárie a vydavatelia bedekrov.

Cesty pre mercedes

O Albánsku kolujú fámy, že väčšinu ich automobilového parku doviezli do krajiny zlodejské gangy. Nie je to úplná pravda. Je síce fakt, že kým Albánec opustí krajinu, musí si poriadne preveriť pôvod svojho vozidla, aby mu ho hneď po prekročení hraníc nezobrali policajti, no nie vždy ide o čistú zlodejinu. Pôvodní majitelia, najmä Taliani, si vraj celkom ochotne nechávali zmiznúť auto za niekoľko stoviek dolárov, a po pár hodinách, keď sa auto už viezlo na trajekte, nahlásili krádež polícii. A vzápätí poisťovni, ktorá im ho, samozrejme, preplatila.

Je celkom možné, že aj tento fenomén prispel k tomu, že Albánsku patrí prvé miesto na svete v počte mercedesov na hlavu. Hlavným dôvodom tohto prvenstva však nie sú gangy, ale cesty. Po celom štáte sú vozovky také rozbité, že riadenie auta nie je vôbec o pravidlách premávky, o zápchach, semaforoch, ale o jamách, výmoľoch a skalách. A na takomto povrchu sa najlepšie darí mercedesom. Takže zhruba každé druhé auto je mercedes vo veku od 20 rokov do pár mesiacov.

Jedinú vážnu konkurenciu majú na severe krajiny, kde je kvalita ciest zlá ešte aj na miestne pomery. Tam na jeden mercedes pripadá jeden zapriahnutý somár alebo kôň.

Úspory vzali pyramídové hry

Najnespravodlivejšia na Albánsku je jeho povesť. A to sa netýka len názoru Slovákov, ktorí si Albánca automaticky stotožnia s mafiánom. Pomýlené sú aj mnohé internetové bedekre.

Pri pohybe po Albánsku je dobré mať na pamäti, že jeho dnešní aj minulí obyvatelia si užili chudoby a krvi viac než ktokoľvek iný. Smrť sa tam vďaka tomu cíti možno o niečo viac doma, ako napríklad u nás.

Dobrým príkladom rozdielnosti sú pyramídové finančné schémy, teda podvody, ktorým sa nevyhla žiadna z bývalých socialistických krajín. V Albánsku dosiahli rozmery, ktoré im mohli B.M.G., Drukos alebo Horizont iba závidieť. Keď sa v roku 1997 albánske pyramídy zrútili, boli v nich odhadom dve miliardy dolárov, čiže polovica domáceho produktu. V krajine sa nedala nájsť rodina, kde by aspoň niekto neprišiel o všetky svoje úspory. Keďže firmy prevádzkujúce pyramídy podporovala oficiálna moc a vtedajší prezident Sali Berisha tesne pred ich krachom vystúpil v televízii a sám vyvracal fámy pochybovačov, reakcia okradnutých Albáncov bola krvavá. Ľudia strieľali do policajtov, rabovali obchody, napádali oficiálne inštitúcie.

Albánska prítomnosť je úplne iná, bezpečnejšia. Krajina sa snaží vstúpiť do Európskej únie, je aktívna v medzinárodnej politike, reformuje školstvo, zlepšuje vymáhateľnosť práva. V Tirane je hotel Sheraton, o ktorom môže Bratislava len snívať. Do krajiny prichádzajú renomované banky, telekomunikační operátori, internet. Ľudia hovoria po anglicky, obchodníci sú ochotní, ale nie vtieraví, dievčatá sa obliekajú podľa najnovšej módy. Na plážach sa opaľujú bezstarostní turisti, v centre Tirany chodia bankári v kravatách.

Bezpečnosť

Lonely Planet píše, že bezpečnostná situácia v Albánsku sa zlepšuje, no návštevníci by aj tak mali byť mimoriadne opatrní. Jediným regiónom, ktorému by sa turisti podľa Lonely Planet mali vyhnúť, je severovýchodná časť, hraničiaca s Kosovom.

Najnavštevovanejšie sú albánske letoviská na pobreží a Tirana. Je tam čulý turistický ruch, množstvo diskoték, barov a turistických atrakcií, kde platia rovnaké bezpečnostné riziká ako hocikde inde na svete.

Povesti o mafiánskej náture sú scestné. Albánci sú srdeční, turistom väčšinou vychádzajú v ústrety, ale nevnucujú svoju spoločnosť. Pri návšteve albánskej domácnosti si turista užije skutočnú pohostinnosť.

Peniaze a ceny

Kde je chudoba, tam je lacno. Kto sa chce cítiť v Albánsku ako kráľ, mal by sa s návštevou poponáhľať. Ceny rastú s pribúdajúcim turizmom, najrýchlejšie v Tirane a turistických centrách na pobreží.

V reštaurácii sa dá veľmi slušne najesť už za 100 korún. Výnimkou z nízkych cien je pivo. Polliter domáceho sa predáva za 30 až 50 korún, zahraničné značky od 80 korún.

Lonely Planet označuje Albánsko za lacnú krajinu pre západných turistov, s denným rozpočtom okolo 100 dolárov v prípade ubytovania v najlepších hoteloch a navštevovania najlepších reštaurácií.

Miestnu menu - albánske leky - možno vymeniť v bankách, ale podstatne výhodnejšie kurzy ponúkajú veksláci, ktorých tolerujú úrady aj policajti. V navštevovaných centrách je ich veľa, a navyše sú ľahko identifikovateľní - leky za stovky a tisíce dolárov držia veľmi nápadne v rukách. Podľa miestnych obyvateľov sa vekslákom dá dôverovať, pretože musia konkurovať bankám. Ak by aj vekslák niekoho oklamal, je možné, že ho jeho konkurenti vyženú z ulice, aby nekazil povesť.


Ženy v turistickej oblasti Škodra si zarábajú tkaním kobercov.

Gjirokastra - medzi malebnými kamennými domčekmi vyrastal diktátor Enver Hodža.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Rodinná dovolenka: dvadsaťpäť hotelov v obľúbených letoviskách
  2. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  3. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  4. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  5. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  6. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  7. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  8. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  1. Rodinná dovolenka: dvadsaťpäť hotelov v obľúbených letoviskách
  2. Objavte miesto, kde v objatí troch riek vzniká výnimočné víno
  3. Auto na prenájom môže byť výhodné aj pre živnostníkov
  4. BILLA spolu so zákazníkmi pomôže aj pred Vianocami jednorodičom
  5. Plánujete budúci rok kúpu kosačky ?
  6. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  7. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  8. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 724
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 197
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 924
  4. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME 5 403
  5. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 5 005
  6. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 286
  7. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME 3 278
  8. Predaj osobných automobilov Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. 3 183
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Ľuboš Vodička: Maličkosti z Malých Karpát: Kamenné tváre a Obelisk
  2. Soňa Fröhlichová: Jazero Powell – najkrajšie priehradové jazero v USA, deň číslo 6
  3. Ľudmila Magdolenová: S deťmi po Balkáne. Časť piata-Tirana
  4. Aleš Tvrdý: Južná Amerika
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 50. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 2/3, prvý polrok 1929
  6. Ľudmila Magdolenová: S deťmi po Balkáne. Časť štvrtá- Skaderské jazero a príchod na albánske pobrežie
  7. Soňa Fröhlichová: Grand Canyon –⁠ jeden z najkrajších prírodných divov sveta, deň číslo 4
  8. Aleš Tvrdý: Cestovateľ
  1. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 14 770
  2. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 12 546
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 11 947
  4. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 990
  5. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 2 708
  6. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 276
  7. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 2 179
  8. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 1 730
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
SkryťZatvoriť reklamu