SME
Piatok, 22. október, 2021 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky

Krajina na konci Balkánu začína lákať

Je polovica júla, hranica medzi Albánskom a Čiernou Horou. Srbský colník nechá z auta vystúpiť Slováka maďarskej národnosti a volá ho k sebe. Zamáva mu pasom pred očami a po slovansky zreve: "Bol si niekedy u polície?"

Albánsko má pravdepodobne najhoršie cesty v Európe. Mercedesy a džípy sú jediným spoľahlivým spôsobom dopravy, samozrejme, okrem koňov a somárov.

Slovák maďarskej národnosti bol u policajtov len raz, keď mu ukradli babetu. Vysvetľuje colníkovi, že určite to nie on, koho hľadá Interpol, že musí ísť o omyl. Lenže všetky vysvetlenia sú zbytočné. Colník celú situáciu hrá, Interpol je kulisa. V jeho scenári je colnica dvorom a on je na ňom kohútom. Úlohu hrebienka obsadil revolver. Colníkovým obecenstvom je trojhodinový rad albánskych áut, ktorých pasažieri čakajú na jeho pečiatku - vstupenku do Čiernej Hory. Ak chcú ísť ďalej, nezostáva im nič iné, len strpieť vulgárneho srbského colníka. Jedine, že by ho raz niekto nestrpel.

Wellcome to Tirana

Etnická téma je v Albánsku stále prirodzene živá preto, že polovica Albáncov žije mimo krajiny. Televízia sa považuje za celoplošnú, len ak signálom pokrýva okrem Albánska aj Kosovo a Čiernu Horu. Každá rodina má príbuzných buď v jednej, alebo v druhej susednej krajine. Každému Albáncovi je jasné, že Albánsko je časť sveta ohraničená hranicami. Ale hranice sú len veľmi relatívnym pojmom.

Tirana je od severných hraníc Albánska vzdialená asi 150 kilometrov. Žiadne staré ani nové problémy so Srbmi sem nedoliehajú. Práve naopak. Tirana vyzerá, ako keby Albánsko nemalo žiadne problémy. V centre mesta sa v stovkách barov a reštaurácií bavia davy mladých. Majú tu taký zvyk: na diskotéku pustia mužov len v spoločnosti žien. Koľko mužov, toľko žien. I keď sa toto nepísané pravidlo dá pomerne ľahko obísť, vraj funguje ako spoľahlivá prevencia konfliktov vyvolaných kvôli ženám.

Tirana rozhodne nezodpovedá chýrom o chudobnom Albánsku. Rozdiely medzi realitou a povesťami sú spôsobené sčasti nevedomosťou a sčasti tým, že v oficiálnych štatistikách všetkých možných inštitúcií chýba zhruba polovica albánskeho bohatstva. Peniaze, ktoré zarobia Albánci v gréckych dokoch, nemeckých závodoch alebo v slovenských hoteloch a kasínach, nefigurujú v žiadnom účtovníctve. Lenže to im nijako nebráni v tom, aby sa nedali veľmi hmatateľne minúť.

Tirana je plná novostavieb - stavajú sa byty, bary, závody, hotely. A to isté platí pre množstvo ďalších miest na pobreží. Zatiaľ všetky nové zariadenia stačia obsadiť domáci, no ich bary a pláže v skutočnosti čakajú na Európanov, Američanov, eurá, doláre. Každý verí, že je len otázkou času, keď do krajiny orlov, ako si Albánci hovoria, zamieria cestovné kancelárie a vydavatelia bedekrov.

Cesty pre mercedes

O Albánsku kolujú fámy, že väčšinu ich automobilového parku doviezli do krajiny zlodejské gangy. Nie je to úplná pravda. Je síce fakt, že kým Albánec opustí krajinu, musí si poriadne preveriť pôvod svojho vozidla, aby mu ho hneď po prekročení hraníc nezobrali policajti, no nie vždy ide o čistú zlodejinu. Pôvodní majitelia, najmä Taliani, si vraj celkom ochotne nechávali zmiznúť auto za niekoľko stoviek dolárov, a po pár hodinách, keď sa auto už viezlo na trajekte, nahlásili krádež polícii. A vzápätí poisťovni, ktorá im ho, samozrejme, preplatila.

Je celkom možné, že aj tento fenomén prispel k tomu, že Albánsku patrí prvé miesto na svete v počte mercedesov na hlavu. Hlavným dôvodom tohto prvenstva však nie sú gangy, ale cesty. Po celom štáte sú vozovky také rozbité, že riadenie auta nie je vôbec o pravidlách premávky, o zápchach, semaforoch, ale o jamách, výmoľoch a skalách. A na takomto povrchu sa najlepšie darí mercedesom. Takže zhruba každé druhé auto je mercedes vo veku od 20 rokov do pár mesiacov.

Jedinú vážnu konkurenciu majú na severe krajiny, kde je kvalita ciest zlá ešte aj na miestne pomery. Tam na jeden mercedes pripadá jeden zapriahnutý somár alebo kôň.

Úspory vzali pyramídové hry

Najnespravodlivejšia na Albánsku je jeho povesť. A to sa netýka len názoru Slovákov, ktorí si Albánca automaticky stotožnia s mafiánom. Pomýlené sú aj mnohé internetové bedekre.

Pri pohybe po Albánsku je dobré mať na pamäti, že jeho dnešní aj minulí obyvatelia si užili chudoby a krvi viac než ktokoľvek iný. Smrť sa tam vďaka tomu cíti možno o niečo viac doma, ako napríklad u nás.

Dobrým príkladom rozdielnosti sú pyramídové finančné schémy, teda podvody, ktorým sa nevyhla žiadna z bývalých socialistických krajín. V Albánsku dosiahli rozmery, ktoré im mohli B.M.G., Drukos alebo Horizont iba závidieť. Keď sa v roku 1997 albánske pyramídy zrútili, boli v nich odhadom dve miliardy dolárov, čiže polovica domáceho produktu. V krajine sa nedala nájsť rodina, kde by aspoň niekto neprišiel o všetky svoje úspory. Keďže firmy prevádzkujúce pyramídy podporovala oficiálna moc a vtedajší prezident Sali Berisha tesne pred ich krachom vystúpil v televízii a sám vyvracal fámy pochybovačov, reakcia okradnutých Albáncov bola krvavá. Ľudia strieľali do policajtov, rabovali obchody, napádali oficiálne inštitúcie.

Albánska prítomnosť je úplne iná, bezpečnejšia. Krajina sa snaží vstúpiť do Európskej únie, je aktívna v medzinárodnej politike, reformuje školstvo, zlepšuje vymáhateľnosť práva. V Tirane je hotel Sheraton, o ktorom môže Bratislava len snívať. Do krajiny prichádzajú renomované banky, telekomunikační operátori, internet. Ľudia hovoria po anglicky, obchodníci sú ochotní, ale nie vtieraví, dievčatá sa obliekajú podľa najnovšej módy. Na plážach sa opaľujú bezstarostní turisti, v centre Tirany chodia bankári v kravatách.

Bezpečnosť

Lonely Planet píše, že bezpečnostná situácia v Albánsku sa zlepšuje, no návštevníci by aj tak mali byť mimoriadne opatrní. Jediným regiónom, ktorému by sa turisti podľa Lonely Planet mali vyhnúť, je severovýchodná časť, hraničiaca s Kosovom.

Najnavštevovanejšie sú albánske letoviská na pobreží a Tirana. Je tam čulý turistický ruch, množstvo diskoték, barov a turistických atrakcií, kde platia rovnaké bezpečnostné riziká ako hocikde inde na svete.

Povesti o mafiánskej náture sú scestné. Albánci sú srdeční, turistom väčšinou vychádzajú v ústrety, ale nevnucujú svoju spoločnosť. Pri návšteve albánskej domácnosti si turista užije skutočnú pohostinnosť.

Peniaze a ceny

Kde je chudoba, tam je lacno. Kto sa chce cítiť v Albánsku ako kráľ, mal by sa s návštevou poponáhľať. Ceny rastú s pribúdajúcim turizmom, najrýchlejšie v Tirane a turistických centrách na pobreží.

V reštaurácii sa dá veľmi slušne najesť už za 100 korún. Výnimkou z nízkych cien je pivo. Polliter domáceho sa predáva za 30 až 50 korún, zahraničné značky od 80 korún.

Lonely Planet označuje Albánsko za lacnú krajinu pre západných turistov, s denným rozpočtom okolo 100 dolárov v prípade ubytovania v najlepších hoteloch a navštevovania najlepších reštaurácií.

Miestnu menu - albánske leky - možno vymeniť v bankách, ale podstatne výhodnejšie kurzy ponúkajú veksláci, ktorých tolerujú úrady aj policajti. V navštevovaných centrách je ich veľa, a navyše sú ľahko identifikovateľní - leky za stovky a tisíce dolárov držia veľmi nápadne v rukách. Podľa miestnych obyvateľov sa vekslákom dá dôverovať, pretože musia konkurovať bankám. Ak by aj vekslák niekoho oklamal, je možné, že ho jeho konkurenti vyženú z ulice, aby nekazil povesť.


Ženy v turistickej oblasti Škodra si zarábajú tkaním kobercov.

Gjirokastra - medzi malebnými kamennými domčekmi vyrastal diktátor Enver Hodža.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako na rodinný rozpočet v troch jednoduchých krokoch
  2. Ocenenie získali Innovatrics, Kellys Bicycles a Bivio
  3. Ako zamestnať cudzinca: Čo musíte vedieť a na čo si dať pozor
  4. Nechajte kryptomeny na Fumbi
  5. Ako sa technologické spoločnosti starajú o bezpečnosť platieb
  6. Oprášte cestovateľské plány, jeseň sa nesie v znamení poznávania
  7. Vyberte sa s nami za strašidlami. Žiadny strach, bude to zábava
  8. Kaufland otvára prvú predajňu s fotovoltaickým systémom
  9. Ako je na tom naša ekonomika? Začína sa konferencia #akonato
  10. Tiguan eHybrid: bežné problémy plug-in hybridov sa ho netýkajú
  1. Oprášte cestovateľské plány, jeseň sa nesie v znamení poznávania
  2. Darujte úsmev dvakrát pre šťastie mnohých rodín
  3. Stropný zdvihák zlepší život všetkým imobilným ľuďom
  4. Ocenenie získali Innovatrics, Kellys Bicycles a Bivio
  5. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  6. Ako získať nabíjaciu kartu k novému elektromobilu?
  7. Ako sa technologické spoločnosti starajú o bezpečnosť platieb
  8. Vyberte sa s nami za strašidlami. Žiadny strach, bude to zábava
  9. Kaufland otvára prvú predajňu s fotovoltaickým systémom
  10. 5. ročník Trhu kože bude po prvý raz aj v Košiciach
  1. Stravovacie zlozvyky Slovákov. Odborníci radia čomu sa vyvarovať 20 904
  2. Ako budú tento rok vyzerať vianočné dôchodky a kedy ich vyplatia 14 258
  3. Očarujúce Cinque Terre a jeho päť svetov 8 111
  4. Ako je na tom naša ekonomika? Začína sa konferencia #akonato 5 863
  5. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie 5 831
  6. Ako na rodinný rozpočet v troch jednoduchých krokoch 3 776
  7. Prichádzame o pamiatky? Obnoviť všetky by trvalo 180 rokov 3 369
  8. Kaufland otvára prvú predajňu s fotovoltaickým systémom 3 078
  9. Pracoviská zmenila pandémia. Búšiť do klávesnice môžete aj doma 2 934
  10. Martinus vykupuje čítané knihy, spustil službu Knihovrátok 2 678
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Pavel Dvořák: Instantná polievka ako SYMBOL LUXUSU?
  2. Irena Šimuneková: Túlačky okolo Štrbských plies
  3. Peter Krivda Soliwarski: Túlačky LXXXVIII - Zámok Plumlov /CZ/
  4. Pavel Dvořák: Život na Slovensku očami Číňanov
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 18. - Preteky v lokalizácii južného pólu 1/2 - Dumont d'Urville
  6. Pavel Dvořák: Sú Číňania šťastnejší?
  7. Vladimír Benčík: Vietnam – viete že sa na vietnamskom trhu dá kúpiť láska i šťastie?
  8. Pavel Dvořák: Ako ma zmenilo desať rokov v Číne
  1. Robert Fico: Pán Kovačič z Markízy, ďakujem, vyhral som vďaka Vám 50 Eur! 31 697
  2. Matúš Lazúr: Neočkovaní dôchodcovia si vianočné príspevky nezaslúžia 10 611
  3. Věra Tepličková: Nepoškvrnené očkovanie - ďalší zázrak alebo zvrátenosť vlády neboráka Hegera? 7 803
  4. Jiří Ščobák: Paní Záborská, jste zbabělec! Dovedete cílit jen na nejsnadnější cíl - ženy 6 569
  5. Peter Chudý: Norbert Bödör je bezúhonný človek alebo čo mi povedal o svojom príbuznom Tibor Gašpar. 5 997
  6. Stanislav Martinčko: Chudoba v nedeľu na panské,do R.Soboty !!! 5 708
  7. Roland Vizner: Aký bude Váš dôchodok. Jednoduchý a vcelku presný návod ako ho vypočítať za 3 minúty. 5 152
  8. Martina Hilbertová: Zomrela Gruberová, ktorú sme za komunizmu nemohli počúvať 4 077
  1. Matúš Sarvaš: Krádeže, vlámanie a drogy u mladistvého. Verdikt súdu? Napomenutie a dohľad (Prípad prokurátora)
  2. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 2: Flow, alebo ako pri práci stratiť pojem o čase
  3. Karolína Farská: Česká predvolebná kampaň vrcholí. Nastavuje trend aj pre tú budúcu na Slovensku
  4. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  5. Milota Sidorová: Ženy doplácajú na nedostupnosť bývania najviac. Takto to vyriešili vo Viedni
  6. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  7. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  8. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho
Skryť Zatvoriť reklamu