Po českých turistoch záchranári pátrali aj 6. júna. Mŕtveho turistu objavila posádka vrtuľníka leteckej záchrannej služby z Popradu vo vodopáde, ktorý tečie Ľadovým žľabom. Muž (30) spolu s 25-ročnou ženou, obidvaja učitelia z Ostravy, sa vybrali zo Ždiaru na túru cez Kopské sedlo na Jahňací štít. Pod vrcholom sa rozhodli vrátiť. Začali zostupovať, pošmykli sa a spadli. Pád bol dlhý asi 300 metrov. Žena si poranila hlavu, ruku i ďalšie časti tela. Hľadala partnera, ale nenašla ho, a tak privolala na pomoc Horskú záchrannú službu. Záchranári, keď to počasie trochu dovolilo, privolali aj vrtuľník Leteckej záchrannej služby Air Transport Europe. Ten našiel podchladenú ženu v žľabe pod Jahňacím štítom, previezol ju do popradskej nemocnice a potom sa vrátil na miesto nehody. FOTO TASR - HORSKÁ ZÁCHRANNÁ SLUŽBA
Od začiatku roka zahynulo vo Vysokých a Západných Tatrách 15 ľudí, z toho desať Čechov. Podobný pomer bol aj pri zásahoch, pri ktorých sa turisti zranili. "Počet narástol na úkor poľských turistov, ale je to len odzrkadlenie skladby návštevníkov vo vysokohorskom prostredí," povedal Janiga. Medzi obeťami vo Vysokých Tatrách je aj Slovák, Poliak a Lotyš a neznámy turista.
Šéf Horskej záchrannej služby Jozef Janiga hovorí, že v 90 percentách prípadov si môžu za zranenia sami návštevníci. Často si za záchranu museli platiť. V zákone sa píše, že ak záchrannú alebo pátraciu akciu zavinil návštevník, lebo porušil zákon, musí uhradiť všetky náklady. Priemerný zásah záchranárov stojí 3500 korún. "Najmenej je 500 korún - krátky výjazd autom s jedným záchranárom, kde netreba niekoho zniesť, ale sú aj akcie, ktoré stoja desiatky tisíc," hovorí Janiga. Napriek tomu nie je veľa ľudí, ktorí by boli za záchranu dlžní. "Niektorí sú úplne bezproblémoví, niektorí platia s problémami, ale priebežne to riešime."
Platiť si musia návštevníci za záchranu sami napríklad vtedy, keď idú na túru napriek vyhlásenému 4. a 5. stupňu lavínového nebezpečenstva, keď si skracujú chodníky alebo sa vo vysokohorskom teréne pohybujú mimo nich.
Len v letnej sezóne zomrelo v slovenských horách sedem ľudí a záchranári zasahovali 202-krát. V Slovenskom raji bolo 22 úrazov, v Západných Tatrách 21, v Nízkych Tatrách 18 úrazov, vo Veľkej Fatre 15 a v Malej Fatre deväť úrazov vo vysokohorskom prostredí, ostatné boli vo Vysokých Tatrách. Celkovo zahynulo v horách tento rok 21 ľudí (vrátane neznámeho turistu, z ktorého sa našli len pozostatky).
(rf, sita)
Prečo zomierajú Česi v Tatrách
Z pätnástich tohtoročných obetí Vysokých a Západných Tatier je desať Čechov. Po príčinách skonov českých turistov a horolezcov na Slovensku začali pátrať aj české médiá, týždenník Reflex napísal, že Česi sa chodia do Tatier "rakviť".
Šéf Horskej záchrannej služby Jozef Janiga si myslí, že sčasti je dôvodom fakt, že v Tatrách je najviac Čechov, preto sa im stáva aj najviac úrazov. Na druhej strane však hovorí, že keby boli všetci disciplinovaní, úrazov by bolo podstatne menej.
Chatári z vysokohorských chát Čechov obhajujú. Tvrdia, že sú dobre vystrojení, disciplinovaní, športovo zdatní a jedinú príčinu toho, že sa im stalo toľko nešťastí, vidia v tom, že českých turistov je v Tatrách suverénne najviac, najmä v horskom prostredí.
Najznámejší slovenský horský vodca Pavol Rajtár to vidí inak: "Česi sú špecialisti, pre nich je svet gombička. Keď si kúpia horolezecký výstroj a zaplatia členské v horolezeckom zväze, myslia si, že je všetko v poriadku. Lenže horolezecký preukaz ani drahá vetrovka horolezcovi ruku a nohu v skale nepodržia. Týka sa to nielen mnohých Čechov, ale aj Slovákov."
Pavol Svetoň z leteckej záchrannej služby Air Transport Europe hovorí, že Česi si myslia, že Tatry sú ľahšie ako Alpy. "Sú zvyknutí na svoje vápencové ihly. Myslia si, že keď sú dobrí na svojich skalkách, tak budú dobrí aj v Tatrách." Podľa Svetoňa je problém Čechov v tom, že loziť chcú aj za zlého počasia, lebo inak by presedeli celý čas v chate. "Domáci za zlého počasia liezť nejdú." Podľa neho sú českí horolezci a turisti často nepripravení, nemajú dosť informácií o počasí, o trasách, nezistia si, kam majú volať o pomoc, ak sa niečo stane.
Rajtár spomína, ako nedávno liezol s klientom po hrebeni ľadových štítov. "Boli tam nalezení aj dvaja českí horolezci bez lana. Mali liezť po ľavej strane, lebo skala tam je olezená, čistá, čo musí vidieť aj úplný amatér. Ale oni išli v pravej časti hrebeňa, kde je to všetko opačne vrstvené, porastené lišajníkom nasatým vodou. Keď som im to povedal, hneď argumentovali, že majú preukazy. Vo vrcholovej knihe som sa potom dočítal - ‚Co ten dědek po nás chtěl.' Neraz sa hnevajú, keď ich upozorňujeme, ale keď vidím, akých chýb sa dopúšťajú, musím im povedať, že riskujú životy." Minulý týždeň mu turista vynadal, že na Slovensku sa nič nemôže. "My chceme, aby sem ľudia chodili, ale chceme, aby sa prispôsobili technickým ťažkostiam," hovorí Rajtár.
Spomína, ako v januári skupina českých horolezcov zablúdila na Malom ľadovom štíte v zlom počasí. Ráno bola zima, relatívne stabilné počasie, ale tlak bol hlboko pod normálom, čiže bolo jasné, že počasie sa v priebehu niekoľkých hodín zmení. "Počasie sa, samozrejme, radikálne zmenilo, fúkalo, snežilo, viditeľnosť nulová. Oni tam stratili orientáciu a začali zlaňovať do južnej steny, čo bola kardinálna chyba. Skúsený horolezec neurobí takú chybu, že pôjde liezť v takom počasí. Alebo keď vidím, že je skala oľadnená, otočím a idem dolu. Veď to urobí aj Reinhold Messner," hovorí Rajtár. Na Malom ľadovom štíte dvaja českí horolezci zahynuli a jeden sa zranil.