 Mlyn - vstupné: dospelý 20, dieťa 10 korún Otvorené denne od 10. do 17. hodiny po celý týždeň |
"Dnes sme už sebestační, ale začiatky boli ťažké," spomína ochranár Ivan Šáli. "Tento mlyn postavili komárňanské lodenice. Keď ho z Dunaja presúvali remorkérom do Kolárova, poškodili pri tom mlynské kolesá. Svojpomocne sme ich opravovali a stali sme sa správcami pamiatky, ktorú vlastnilo mesto. Po prvých slobodných voľbách nás vtedajší primátor odstavil. Zrušil s nami správcovskú zmluvu. Z plavidla sa stala krčma, ktorú po niekoľkých mesiacoch zatvorili a objekt nevyužitý chátral. Mlynu som sa vtedy radšej vyhýbal. Po ďalších voľbách nám nový primátor navrhol, aby sme sa o mlyn opäť starali," dodal Šáli.
Keď ho ochranárom predalo zastupiteľstvo za symbolickú cenu, mačetami vykosili chodníky a postupne upravovali okolie. Postavili bufet, chatrče, stanový tábor, lavičky na podujatia. Peniaze na stavebný materiál si zarobili na brigádach, niečo kvaplo z európskych fondov. V areáli nedávno pribudla tradičná dedinská pec na pečenie chleba. Každú sobotu v nej pečú kolárovské langoše pre verejnosť.
"Ročne nás navštívi vyše štyritisíc detí. Pripravujeme pre ne jednodňové i dlhšie pobyty s ekologickou tematikou. Rozprávame sa s nimi o lužnom lese, ľudovej architektúre, obnoviteľných zdrojoch energie a hráme sa s nimi ekohry. Dlhšie pobyty spestrujeme jazdou na koni či pozorovaním hviezd," hovorí Šáli.
Všetci si pri tom pozrú mlyn, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Kolárovský mlyn je jediným plávajúcim mlynom v stojacej vode.
Kedysi bolo pri sútoku Dunaja s Váhom deväť plávajúcich mlynov. Kolárovo bolo pred polstoročím najväčšou dedinou v bývalom Československu, známou slušnou produkciou obilia. Traduje sa, že každý mlyn mal svojho sedliaka. Keďže plavidlo vlastnia ochranári, ponúka aj stálu výstavu o využívaní alternatívnej energie.