Mlyn - vstupné: dospelý 20, dieťa 10 korún
Otvorené denne od 10. do 17. hodiny po celý týždeň
"Dnes sme už sebestační, ale začiatky boli ťažké," spomína ochranár Ivan Šáli. "Tento mlyn postavili komárňanské lodenice. Keď ho z Dunaja presúvali remorkérom do Kolárova, poškodili pri tom mlynské kolesá. Svojpomocne sme ich opravovali a stali sme sa správcami pamiatky, ktorú vlastnilo mesto. Po prvých slobodných voľbách nás vtedajší primátor odstavil. Zrušil s nami správcovskú zmluvu. Z plavidla sa stala krčma, ktorú po niekoľkých mesiacoch zatvorili a objekt nevyužitý chátral. Mlynu som sa vtedy radšej vyhýbal. Po ďalších voľbách nám nový primátor navrhol, aby sme sa o mlyn opäť starali," dodal Šáli.
Keď ho ochranárom predalo zastupiteľstvo za symbolickú cenu, mačetami vykosili chodníky a postupne upravovali okolie. Postavili bufet, chatrče, stanový tábor, lavičky na podujatia. Peniaze na stavebný materiál si zarobili na brigádach, niečo kvaplo z európskych fondov. V areáli nedávno pribudla tradičná dedinská pec na pečenie chleba. Každú sobotu v nej pečú kolárovské langoše pre verejnosť.
"Ročne nás navštívi vyše štyritisíc detí. Pripravujeme pre ne jednodňové i dlhšie pobyty s ekologickou tematikou. Rozprávame sa s nimi o lužnom lese, ľudovej architektúre, obnoviteľných zdrojoch energie a hráme sa s nimi ekohry. Dlhšie pobyty spestrujeme jazdou na koni či pozorovaním hviezd," hovorí Šáli.
Všetci si pri tom pozrú mlyn, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Kolárovský mlyn je jediným plávajúcim mlynom v stojacej vode.
Kedysi bolo pri sútoku Dunaja s Váhom deväť plávajúcich mlynov. Kolárovo bolo pred polstoročím najväčšou dedinou v bývalom Československu, známou slušnou produkciou obilia. Traduje sa, že každý mlyn mal svojho sedliaka. Keďže plavidlo vlastnia ochranári, ponúka aj stálu výstavu o využívaní alternatívnej energie.
