FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Banské prepadlisko Šturec pri Kremnici sa považuje za unikátne prírodno-technické dielo. Jeho strmé steny si môžete obzrieť z každej strany. Z nadhľadu náprotivného kopca alebo aj zo spodnej časti, keďže práve v údolí pod ním je prístupná cesta, ktorou môžete prejsť celým prepadliskom. Šturec je najväčší útvar banského pôvodu na Slovensku. Prepadlisko je dlhé až 700 metrov, 200 metrov dosahuje jeho šírka a v niektorých častiach je hlboké okolo 120 metrov. Šturec je unikátne návršie, otvorené starými povrchovými dobývkami a prepadlinami po hlbinnej ťažbe na zlato. Nachádza sa severozápadne od šachty Ludovika asi dva kilometre od Kremnice. Po stránke geomorfologickej je to veľmi zaujímavý útvar. Predstavoval ústrednú časť žilného systému Hlavnej a Schrämenovej žily, ktoré sa v severnej časti Šturca križovali. Na vzniku Šturca sa okrem človeka, ktorý túto oblasť v minulosti poddoloval, podieľali aj prírodné činitele. Boli to najmä tektonické pochody v treťohorách a v neskoršom období erózna činnosť povrchových vôd. Práve tá pomohla človeku odkryť bloky zlatonosného kremeňa a umožniť jeho ťažbu. Výrazne sa na tvarovaní Šturca podpísali aj zemetrasenia v rokoch 1443 a 1578. Práve prvé zo zemetrasení každoročne slúži ako podnet pre organizovanie slávností na počesť všetkých baníkov, ktorí zahynuli počas práce v podzemí. Po ekumenickej bohoslužbe nasleduje sprievod baníkov a obyvateľov mesta prepadliskom. Vysoko v skalách ich búchaním zdravia banskí permoníci. Každý člen sprievodu zdvihne po ceste kameň a uloží ho k mohyle neznámeho baníka na konci prepadliska. Tu už zvyčajne zaznejú staré banícke piesne a Spolok priateľov Kremnice Cernan víta pocestných jedlami chudobných baníkov: zemiakmi uvarenými v šupke, a mliekom. Spomienka má zakaždým neopakovateľnú atmosféru. V blízkosti Šturca sú ďalšie známe pamiatky. Štôlňa Václavka, zostatky baníckej klopačky, ktorá sa rekonštruuje, kamenná bratská pokladnica zo 16. storočia či haldy, ktoré ostali po šachte Mária. V blízkom lesíku na Ludovike stojí aj prírodné pódium, kde sa v minulosti konali Anna bály a oslavy Dňa baníkov.
KVETA FAJČÍKOVÁ