Lesné železničky boli v polovici minulého storočia jediným dopravným prostriedkom, ktorým sa z hôr zvážalo drevo. A zároveň aj ekologickým. Z pôvodných 1200 kilometrov sa zachovalo asi 20. Toto je historický záber z Považskej lesnej železnice.
FOTO - AUTOR, ARCHÍV
Viac ako storočie trvalo v Európe obdobie ekologického, no predovšetkým spoľahlivého fungovania lesných železníc. Slovensko bolo charakteristické nielen ich vysokou hustotou a dĺžkou koľajníc (v polovici 20. storočia dosahovala až 1200 kilometrov), ale predovšetkým technickou náročnosťou a vynaliezavosťou staviteľov úzkokoľajok.
V súčasnosti nostalgia už len nepatrného zvyšku železničiek priťahuje tisíce turistov zo Slovenska, Čiech, Maďarska či Rakúska.
Vôňu dymu a hrkot koľajníc začala v 60-tych rokoch z lesov vytláčať rozmáhajúca sa autodoprava. Reakcia socialistického hospodárstva bola jednoznačná: pri korunovej cene nafty sa železnice udržiavať neoplatí.
Následná nepochopiteľne rýchla likvidácia romantických železničiek, z ktorých mnohé dnes mohli byť turistickými atrakciami (ako to je napríklad v susednom Maďarsku), zapríčinila, že dnes po nich takmer niet ani stopy.
Len zopár kilometrov
Na Slovensku premávalo v čase konjuktúry ťažby dreva viac ako 50 lesných železníc. Dĺžka jednotlivých tratí sa pohybovala v rozmedzí od troch po viac ako 100-kilometrové trate. Klasické lesné železnice boli postavené na zvoz dreva k píle alebo k najbližšej prekládke na "veľkú" železnicu. Predtým sa drevo z bohatých a hustých lesov dopravovalo k pílam pomocou riek alebo konskej sily. Väčšina dráh patrila pod správu Štátnych lesov, ktoré ich oficiálnu premávku ukončili posledným vypraveným vlakom 31. decembra 1982 v Čiernom Balogu.
Neopakovateľný zážitok z pomalej jazdy, škrípanie kolies, hrmot podvalov a voňavý dym lesných železníc možno dnes skúsiť iba na niekoľkých kilometroch muzeálnej prevádzky v Čiernom Balogu na Čiernohronskej železnici (z pôvodných 133 prevádzkových kilometrov je dnes k dispozícii 14 km) a Kysucko-Oravskej lesnej železnici vo Vychylovke (110 km / 3,2 km).
Okrem týchto dvoch tratí sa cestujúci môžu pravidelne previezť vlakom s parnou mašinkou ešte na Detskej železnici v košickom Čermeli a Nitrianskej poľnej železnici, ktorá z času na čas premáva v areáli Agrokomplexu.
K týmto tratiam by však už čoskoro mala pribudnúť ďalšia. Vďaka skupinke zanietených fanatikov z Liptova v posledných rokoch svitla nádej aj pre niekdajšiu Považskú lesnú železnicu, ktorá síce "vymenila" svoj pôvodný násyp za pokojnú atmosféru Múzea liptovskej dediny v Pribyline, ale aj tam by po dobudovaní a zavŕšení projektu mala prevážať rozradostené deti a nostalgiou poznačených dospelých.