 FOTO - www-valeriecueto.com © Lille 2004 |
. Dve bývalé fabriky, jedna farma, starodávna budova hotela, hospic, vojenský objekt, pivovar, stará škola, sklady a časť opevnenej mestskej brány sa menia na Maisons folie, kultúrne manufaktúry s novými symbolmi moderného umenia. Sú miestami umeleckej, experimentálnej a sociálnej tvorby všetkých foriem a žánrov.
Každý z dvanástich rekonštruovaných objektov disponuje veľkou sálou, výstavnými priestormi, ateliérmi či reštauráciou, alebo aj záhradou. Okrem toho však už nemajú veľa spoločného - všetky vznikli v tomto roku vďaka projektu Lille 2004, hlavnému mestu európskej kultúry, a ani jeden za sebou rozhodne nemá umeleckú minulosť.
Divoká multikultúrna štvrť Wazemmes na okraji Lille je známa hlavne nedeľným trhom gigantických rozmerov. Nie ďaleko od trhoviska sa nachádzala aj donedávna opustená továreň Leclercq. "Všetok tep umenia a života," opisoval víziu stavby holandský architekt Lars Spuybroek ešte vo svojom odvážnom pláne. Na zničenom objekte dokázal, že aj bývalá pradiareň môže byť fantastickou galériou možností. Dve budovy po rehabilitácii dostali zvonka trblietavú metalickú róbu, citlivú na svetelné lúče, a zvnútra priestory s celkovou plochou 4500 štvorcových metrov na prevádzku malej kaviarne, sálu s 240 miestami a skúšacie štúdiá.
Počas celého roka sa tu každý víkend stretávajú umelci z celého sveta, aby bývalé výrobné haly opäť zaplnili, tentoraz však v rámci projektu Paralelné svety. Po Poľsku, Japonsku a Montreale tu od nasledujúceho víkendu bude znieť arabčina z marockého Marrakéšu.
Georges Pascal Ricordeau je umelec pracujúci na netradičnej tkacej technike, využívajúcej použité plastikové vrecúška. Rok a pol, denne až pätnásť hodín, tká svoje diela z postrihaných vrecúšok na ovocie a zeleninu. "Na začiatku to bolo z beznádeje nad tým, že som stratil ženu, dieťa, pätnásť rokov práce a ocitol som sa na ulici. Navyše, ako umelec," povedal tento štyridsiatnik pre francúzsky denník L' Humanité.
"Biela polyetylénová farba mi pomohla prekonať smútok z tragédie." Z hory pletencov v tvare motýlikov sa zrodili diela s igelitovými spojmi, ktoré sa tak zapáčili návrhárke Agnes B., že sa ich rozhodla vystaviť. Momentálne z motýlikov Ricordeau vytvára formy prispôsobivé ľudskému telu, napríklad svadobné šaty alebo ľahké saká. "Nie je to módna záležitosť, ale umelecké dielo," vysvetľuje.
Jednou z najobľúbenejších Maisons Folie je stará továreň na kontrolu kvality vlny, bavlny a hodvábu v Roubaix. Vznikla v roku 1902 a štyridsiatim pracovníkom v čase najväčšieho rozmachu tu ročne pod rukami prechádzalo 30-tisíc ton vlny z celého sveta. Historický objekt sedemdesiat rokov slúžil svojmu účelu. Až po storočí od založenia tu bola objavená prebujnená botanická záhrada s mnohými na našu geografickú šírku netradičnými druhmi rastlín.
Na dlhej strešnej terase sa náhodne ujali semiačka rastlín z rôznych kútov sveta, ktoré sa zachytili na prevážaných vláknach. Mnohé z päťtisíc exotických rastlín sa prispôsobili novým životným podmienkam a podnebiu a slúžia nielen botanikom severného Francúzska ako vynikajúce miesto na vedecký výskum, ale aj návštevníkom Roubaix ako prechádzka flórou, normálne rastúcou tisícky kilometrov od Lille.
Len nedávno sa tu skončila veľká výstava venovaná Jamajke, ktorou sa celý priestor otváral. Organizátori pôvodne plánovali priblížiť históriu a kultúru ostrova od osamostatnenia v roku 1956 až po smrť Boba Marleyho v 1981 knihou. Na niekoľko mesiacov sa im však podarilo požičať jedinečné zbierky predmetov, nahrávok či fotografií známych hudobníkov, ale aj obrazy insitných rasta umelcov, a tak sa rozhodli pre multimediálnu výstavu, nazvanú I-land.
Hravú atmosféru jamajskej metropoly zabezpečil mladý výtvarník Bones, špecialista na pouličné fresky s ikonami reggae. Ulička s lavičkami pod skúpym lillským slnkom sa tak mohla zmeniť na horúcu Kingston Street so všetkým, čo k nej patrí.