Centrum Bratislavy - križovatka Špitálskej a Cintorínskej ulice. Stopku nevidieť - je zakrytá konármi stromov. FOTO SME - RICHARD FILIPKO
Z rohom stoja policajti, kto nezastaví, lebo kižovatku nepozná, a nevie, že je tam stopka, dostane pokutu. Ak zastaví, nájde sa iný dôvod.
Vladimír Gemela z Prezídia Policajného zboru hovorí, že stav značenia je nevyhovujúci, ale tí, ktorí zaň zodpovedajú, zasa hovoria, že nemajú dosť peňazí.
Juraj Fürst zo Slovenskej správy ciest, ktorá má na starosti diaľnice a cesty prvej triedy, vraví, že značky zabezpečujú "v rámci finančných možností".
O ostatné cesty sa stará samospráva a dopravné značky osadzuje na pokyn dopravných inžinierov a ministerstva.
Peter Zahatňanský zo žilinského Výskumného ústavu dopravy hovorí, že pre nedostatok peňazí si mestá kupujú od výrobcov lacnejšie a nekvalitné značky, ktoré nemajú predpísané farby a často ani veľkosť. Výrobca značiek by mal mať od ústavu certifikát, ale podľa Zahatňanského sa stále objavujú firmy bez neho, "značky predávajú, no nik s tým nevie pohnúť". Samospráva od nich nakupuje, lebo sú lacné.
Zahatňanský tvrdí, že aspoň hlavné cesty a diaľnice sú značené dobre.
Veľké starosti sú s bielymi pásmi na cestách, ktoré bývajú zodraté a vôbec ich nevidno. Firmy, ktoré biele pásy robia, šetria na farbe a technológii. "Aj na úplne nových cestách bežne vidieť, že po roku sa značenie stráca," hovorí Zahatňanský.
Biele pásy oddeľujúce jazdné pruhy či priechody pre chodcov často nemajú potrebnú svietivosť a sú šmykľavé. Pásy musia mať cez deň potrebnú belosť a pri ich "vyrábaní" by mali do farby pridávať špeciálne sklenené guličky, aby bolo pásy dobre vidieť v noci aj za dažďa. Bývajú cesty, kde takto pruhy nerobia.
RICHARD FILIPKO