Donovaly 18. júna (TASR) - Tri prieskumné sondy na predpokladanej trase bývalého Špaňodolinského banského vodovodu urobili na Donovaloch pod vedením archeológa Václava Hanuliaka študenti z nitrianskej Univerzity Konštantína Filozofa a bratislavskej Univerzity Komenského. Ukončili ich dnes a sú prvou etapou archeologického prieskumu tohto unikátneho diela.
Pri prvej sonde v lokalite Barania hlava pri osade Polianka objavili zahĺbenie vodovodu a pozostatky jeho drevenej konštrukcie. V centru osady už zvyšky po vodovode nenašli. Úplne ho tam porušili pri rôznych novších výkopoch a pri budovaní nového vodovodu koncom 30-tych rokov minulého storočia. Nepodarilo sa zistiť jeho zahĺbenie a uloženie. Zvyšky dreva a kov, ktoré tam našli nepochádzajú pravdepodobne z vodovodu.
Archeologický prieskum v lokalite Kumšt pri osade Bully však bol tiež úspešný. Sonda potvrdila existenciu hospodárskej usadlosti, ktorá tam stála až do prelomu 18. a 19. storočia a bola súčasťou banského vodovodu. Archeológovia našli kovové predmety, kovanie, glazúrovanú keramiku a ďalšie predmety. Stála tam predtým hrádza vodnej nádrže zachytávajúca pramene vody, z ktorej ju prečerpávali do žľabov vodovodu inštalovaného asi 20 metrov nad jej hladinou.
"Archeologický prieskum vychádza z indícii a z geografického prieskumu, ktorý urobilo banskobystrické občianske združenie (OZ) Nový Kumšt. Naším zámerom je zistiť štruktúru tohto diela, ktoré patrí medzi najvýznamnejšie technické stavby v histórii baníctva na Slovensku. Chceme nájsť drevené i kovové pozostatky vodovodu a zistiť spôsob jeho spájania i zloženie lôžka, v ktorom bolo uložené a ďalšie detaily. Vieme, že jeho žľaby boli drevené a voda sa do Španej Doliny dostávala po vrstevniciach samospádom", informoval TASR Václav Hanuliak z Technickej univerzity Zvolen, známy najmä z dlhoročného výskumu zvolenského Pustého hradu.
Ďalšiu z viacerých plánovaných etáp prieskumu plánujú realizovať v Španej Doline, kde vodovod končil. Nachádzajú sa v nej okrem iného aj pomerne zachovalé klenby a niektoré ďalšie časti tohto unikátneho banského diela, porovnateľného so známymi tajchami pri Banskej Štiavnici.
Predseda OZ Nový Kumšt Milan Žuffa-Ellek dodal, že Špaňodolinský vodovod bol povrchový vodný náhon, ktorý v drevených žľaboch a v zemných jarkoch privádzal vodu na pohon ťažných strojov a iných zariadení v baniach na meď a striebro v Španej Doline a jej okolí. Vznikal po etapách a bol funkčný približne 400 rokov, od začiatku 16. až do začiatku 20. storočia. Zachytával vodu z prameňov pri Donovaloch, neskôr až pod Prašivou v Nízkych Tatrách. Hlavný prívod mal dĺžku 27 kilometrov a celý vodovodný systém meral až 42 kilometrov.
Prieskum vodovodu iniciovali banskobystrické OZ Nový Kumšt a obec Donovaly, spolu s archeológmi. Chcú totiž toto unikátne dielo vrátiť do krajiny a dostať ho znovu do povedomia ľudí.
mb rob