Veľká mešita v Djenné je architektonickým unikátom. Je najväčšou hlinenou stavbou na svete.
Djenné je malé mestečko v centrálnom Mali a patrí k najmalebnejším a najzaujímavejším v celej západnej Afrike. Vďaka svojej polohe na rieke Bani bolo dôležitým uzlom transsaharského obchodu. Od najväčšieho rozkvetu v 14. a 15. storočí sa v ňom veľa nezmenilo. Len detí pribúda a na okraji mesta vyrástla nová osada. Úzke uličky zvierajú hlinené domy, často viacpodlažné. V minulosti slúžilo prízemie ako sklady a obchody, prvé poschodia patrili sluhom a otrokom a horné pánom.
Ospanlivé mesto na riečnom ostrove sa môže popýšiť svetovou atrakciou. Veľká mešita, postavená v tradičnom sudánskom architektonickom štýle, je najväčšou hlinenou stavbou na svete. V roku 1280 ju vybudoval 26. kráľ Djenné Koi Konboro po tom, ako konvertoval na islam. Neporušená vydržala až do začiatku 19. storočia, keď ju zbúral fundamentalistický islamský náčelník Šejk Amadou. Novodobá stavba vyrástla v roku 1907 a kopíruje pôvodný dizajn. Novú tvár získava mešita každý rok na konci obdobia dažďov, keď hlinené steny narušené vodou pod dohľadom odborníkov utľapkáva štyritisíc dobrovoľníkov z mesta.
Vnútro mešity je, žiaľ, pre turistov nedostupné. Nemoslimovia majú vstup zakázaný. Vraj odvtedy, ako v nej istá európska reklamná agentúra nakrúcala reklamný šot so sporo odetými ženami. Útroby vypĺňa "les" drevených stĺpov podopierajúci hlinený strop. Svetlo preniká cez otvory v streche, ktoré sú počas obdobia dažďov upchaté keramickými miskami.
Najlepším dňom pre návštevu Djenné je prvý deň v týždni. Každý pondelok mesto nápadne ožíva - koná sa tu pravidelný trh. Na námestí pred mešitou sa schádzajú dedinčania zo širokého okolia. V rozpálenom piesku si rozložia svoj tovar, neraz ťažko identifikovateľný. Orientálnu atmosféru zloženú z vôní, farieb a pokrikovania obchodníkov dopĺňa plačlivá modlitba z mešity.
Východiskovým bodom do Djenné je Mopti, metropola centrálneho Mali, vzdialená od hlavného mesta Bamaka desať hodín cesty autobusom. Odtiaľ je to už len dve hodiny autom.
ROMAN VELIAČIK
FOTO - AUTOR