Peking 5. júla (TASR) - Kambodžský chrámový a palácový komplex Angkor už nefiguruje v zozname ohrozených pamiatok svetového kultúrneho dedičstva, keďže miestna vláda a medzinárodné organizácie vyvinuli dostatočne razantné kroky na jeho zachovanie a záchranu.
Toto rozhodnutie oznámili kambodžské úrady na 28. zasadaní výboru pre svetové kultúrne dedičstvo Organizácie Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO), ktoré sa v uplynulých dňoch konalo vo východočínskom meste Su-čou.
Unikátne stavby boli zaradené na zoznam ohrozených kultúrnych pamiatok v roku 1992 po tom, čo sa oblasťou prehnala občianska vojna. Okrem toho, že utrpeli činnosťou Červených Kmérov, na ich ničení sa neskôr podpísali aj nedisciplinovaní turisti a samozvaní archeológovia, ktorí budovy skúmali bez povolenia. Veľkou hrozbou zostávajú nezlikvidované nášľapné míny.
Komplex Angkor má rozlohu vyše 400 km2 a leží severne od jazera Tonlé Sap a asi 260 km severne od hlavného mesta Phnom Penh. Nachádza sa v ňom viac ako sto monumentálnych budov, chrámov a chrámových komplexov postavených Kmérmi v 9. až 15. storočí.
Najznámejší z nich je mohutný chrám Angkor Vat z prvej polovice 12. storočia, ktorý stojí osamotene na otvorenom priestranstve uprostred dažďového pralesa a je najväčšou náboženskou stavbou na svete. Je považovaný za pohrebný chrám kráľa Súrjavarmanu II. a na ploche necelých troch kilometrov štvorcových je množstvo poprepletaných chodieb a vysokých veží, z ktorých najvyššia má 61 metrov.
Angkor Vat podobne ako celé mesto je postavený podľa presných astronomických pravidiel.
Hlavná chrámová budova Angkor Vatu je obohnaná sériou hradieb. V chráme je mnoho sôch, sústava terás, galérií a nádvorí, ktoré sú usporiadané symetricky. Vnútornú krytú galériu zdobia obrazy hinduistických postáv a mýtov, pretože vládcovia mesta boli väčšinou vyznávačmi hinduizmu.
Mesto Angor jeho obyvatelia opustili v roku 1431. Tamojšie chrámy boli svetu neznáme až do roku 1860 a trvalo ďalších sto rokov, kým si objavitelia uvedomili jedinečnosť a mohutnosť miesta, ktoré malo v čase svojej najväčšej slávy údajne vyše milión obyvateľov a tomu zodpovedajúcu rozlohu. Kméri tam dokonca vybudovali zložitý systém kanálov a veľké nádrže, aby mestu v období sucha zabezpečili dostatok vody.
1 12 pel žab