Pre svätého Cornelia to nebol šťastný deň. Útek pred znepriateleným kňazom Novatiánom a jeho priateľmi trval príliš dlho. Vojsko, ktoré mal tesne v pätách, budilo hrôzu. Jediným spoločníkom, ktorý mu dodával silu, bola viera, že keď bude najhoršie, pomôže mu Boh sám. Pomohol. Keď to už vyzeralo, že vojsko Cornelia polapí a na mieste zabije, Boh vyslyšal jeho prosby. Tisíce vojakov premenil na kamene. A kamenné rady vojakov sa dodnes tiahnu kilometre a kilometre bretónskymi rovinami.
Podľa jednej z legiend vraj práve takto vznikli menhirové polia v oblasti francúzskeho Carnacu. Ak by to bola pravda, nestáli by na svojom mieste skôr, ako v roku 250. Ibaže ich skutočný vek sa odhaduje na štyri- až sedemtisíc rokov.
Alej Le Ménec
Carnac je malé mestečko na juhu francúzskeho Bretónska. Za svoju svetovú slávu vďačí alignement, ako sa vo francúzštine nazývajú rovnobežné aleje menhirov - kameňov, kolmo zapustených do zeme. V okolí Carnacu sú tri veľké menhirové polia s celkovým počtom viac ako 2500 kameňov. Najznámejším a najnavštevovanejším je Ménec, dlhý asi kilometer a široký sto metrov. O málo menšie sú polia Kerlescan a Kermario.
V Ménecu je sústredená muzeálna expozícia, ktorá najmä na obrazoch a fotografiách približuje pravdepodobný vznik tunajších megalitických stavieb. Zoznámi vás s počiatkami výskumu, ktorý vzbudil záujem verejnosti už v 19. storočí, a so súčasným súhrnom poznatkov.
O využití týchto stavieb sa vedú spory už storočia. Najmenej spochybňovaným záverom je asi kult slnka. Jednotlivé rady kameňov údajne ukazujú na polohu slnka v dňoch rovnodennosti.
Odvážnejšie teórie hovoria o ithyfalickom kulte (známom napríklad z Indie), v ktorom kameň znázorňuje vztýčený penis oplodňujúci Matku Zem. Osobitnú popularitu si získal aj názor Helmutha Tributscha, ktorý tvrdí, že pri pohľade na menhirové polia z istého vyššie položeného miesta pozorovateľ uvidí faramorgánu. Prirodzene, nie iba takú obyčajnú. Táto ukazuje polohu legendárnej krajiny Avalon.
Menhiry za plotom
Návštevníci okolia Carnacu majú možnosť vystúpiť na tunajšiu kamennú pozorovateľňu a skúsiť z nej dovidieť až do legendárnej krajiny rytierov okrúhleho stola. Tí ostatní si zatiaľ môžu kúpiť suveníry - napodobeniny keltských šperkov, zmenšené plastiky keltských krížov, prípadne literatúru o týchto naozaj unikátnych miestach. Najväčšie menhirové polia v okolí Carnacu sú oplotené a bezprostredný prístup k nim už nie je možný.
Mimo týchto troch turisticky exponovaných miest však leží Ligne de menhirs Montenuef. Malá čistinka na kraji lesa vás prekvapí menhirmi vysokými viac ako dva metre. A môžete sa ich dotýkať či prechádzať sa medzi nimi. Hneď v susedstve je voľne prístupný aj archeologický park rekonštruujúci obydlia z doby kamennej.
Okrem menhirov, samostatne stojacich, obyčajne ploských a zahrotených kameňov, sa v okolí nachádzajú aj dolmeny. Dva veľké kamene, prekryté tretím vytvárajúcim akýsi prístrešok či obrovský stôl. Ich podoba sa spája skôr s legendárnym juhoanglickým Stonehengeom. Kruhová stavba, akou je Stonehenge, sa nazýva kromlech alebo rondel. Tie tu údajne objavené neboli. Starších bratov týchto stavieb, postavených z hliny a drevených palisád sme mali aj na Slovensku. Napríklad v Bučanoch pri Trnave. Francúzske dolmeny sú podstatne menšie, ako ich anglickí príbuzní. Ich výška dosahuje zhruba dva metre. A jeden z nich, nazvaný Vlčí dolmen, je hrobom čarodejníka Merlina. Ak napíšete svoje tajné želanie na kúsok papiera a vložíte ho medzi kamene dolmenu, želanie sa vám splní.
Náboženstvo podľa Bretóncov
Je zaujímavé, že všetky tunajšie pamiatky vydržali v takmer nezmenenej podobe až dodnes. Od 5. do 7. storočia cirkevné synódy a koncily opätovne žiadali veriacich, aby kamenné pohanské modly ničili. O Bretóncoch nikto nepochybuje, že sú pravovernými kresťanmi. Ich viera však nikdy nepoprela iracionálny svet prírodného náboženstva ďalekých predkov. Splynuli v jedno. Preto sú mnohé bretónske kostoly plné obrazov kvetín, zvierat a viac ako inde tu Ježiš Kristus berie na seba podobu bieleho jeleňa so zlatým parožím.
ĽUBOŠ VODIČKA
FOTO - AUTOR
Na Slovensku sa oficiálne menhiry nenachádzajú. V Holíči na Záhorí však je 22 niekoľkometrových kameňov. Dokonca sa na ne prišiel pozrieť aj špecialista na megality Carnacu, francúzsky archeológ Charles-Tanguy Le Roux.
Viac čítajte v sobotňajšej prílohe Víkend