Ani Bratislavu neobišli rôzne záhady. Čo sa dialo v podhradí, našťastie, mnohokrát nezostalo záhadou a zachovalo sa aj pre nás.
Smrtiaca železná panna
V dome Scharfefeckovcov na okraji mesta pod hradbami žil podivný pán Ákoš. Rád si do svojho domu vodil krásne mladé meštianky a usporadúval orgie so strašidelným koncom. Vždy, keď sa už blížil koniec radovánok, mladý pán s úsmevom ponúkol dievčine odmenu. Stačilo, aby zašla do podzemnej miestnosti, kde sa nachádzala železná panna. Odmenou mal byť jeden zo šperkov, ktoré na nej viseli. Avšak gesto smerom k panne v snahe získať šperk sa pre dievčinu stalo osudným. Z tela železnej panny sa vysunuli ostré hroty a nože a nešťastnicu dobodali na smrť. Takto mnohé skončili pochované pod dlážkou.
Na každého raz príde a ani ctihodného pána Ákoša osud neobišiel. Jeho posledná obeť, krásna Ilonka, ho pred smrťou prekliala. V deň Ilonkinej smrti záhadne zmizol nielen Ákoš, ale aj všetko víno zo sudov v pivniciach domu. Od tých čias prechádza denne o polnoci pivnicami Ákošov duch a preklepáva prázdne sudy. Víno – pýcha zvrhlého pána, sa navždy stratilo. Jediným dňom, keď sa Ákošov duch neukáže, je deň Ilonkinej smrti na sv. Blažeja. Večer sa však studňa na dvore naplní tým najlepším vínom a možno si ho nabrať, koľko hrdlo ráči.
Ruža ako vták Fénix
O mnohých záhadách v Bratislave sa uchovali aj písomné správy. Jedna z nich hovorí aj o návšteve alchymistu Theopharsastusa Bombastusa Paracelsussa von Hohenheima. Ten v roku 1521 v meste predviedol zvláštne kúzlo. V sieni radného domu nechal na popol zhorieť červenú ružu. Popol pokvapkal záhadnými tinktúrami. Pred užasnutým obecenstvom ruža naozaj povstala z popola. A slávny alchymista pripravil divákom nečakané finále. Sám seba nechal zmiznúť. Rozplynul sa vo vzduchu a stratil sa, nevedno kam. Predbehol tak myšlienky mešťanov, ktorí už vo svojich hlavách kuli plán. Chceli alchymistu požiadať, aby im vyčaril zlato. (jmp)