Žobráci obchádzali chotáre a s celým svojím majetkom v batohu chodili od dverí k dverám, aby si zaobstarali obživu. Nie každý nad nimi prejavil ľútosť a málom dopomohol k prežitiu už i tak chudobného života týchto nešťastníkov. Veľká kopa pýta viac a chudobnému aj z hrnca vykypí. Bohatí často žobrákov nielen od domu odháňali, ale snažili sa im pripraviť aj nepríjemné chvíle. K hanlivému slovu pridali pár palíc či krutejších trestov. Žobrák tak často k svojmu bôľu dostal naložené bolesti viac, ako na svojej púti odniesol. Opierajúc sa o žobrácku palicu pri úteku od bitky k slovám zlosti neraz pridal kliatbu na bohatého pána. Sám pritom ani netúžil, aby sa jeho slová naplnili a krutého pána priviedli na mizinu.
(jmp)