Krutý správca Bojnického panstva Peter Póky nariadil vyberanie peňazí od príchodzích za kúpanie sa v liečivých prameňoch. Raz k prameňom prišiel chorý žobrák. Prosil, aby sa mohol okúpať, no Póky chcel peniaze. Žobrák nevedel obmäkčiť správcu a nemal mu ani čím zaplatiť. Póky ho od prameňov vyhnal. Pri odchode sa žobrák otočil a vyslovil slová kliatby. „Tvoje dukáty, pán Póky, nech sa zaraz na kamene premenia.“ Správca sa rozbehol do najvyššej zámockej veže, kde roky ukladal svoje bohatstvo.
Do ďalekého okolia bolo počuť výkrik zúfalého Pókyho, ktorý namiesto dukátov našiel v truhliciach kamienky. V rozčúlení vysypal všetky truhlice z veže do hradnej priekopy. Nevšimol si pri tom, že dukáty na dne truhlíc zostali nepremenené. Od tej doby deti v podhradí zbierajú kamienky veriac, že medzi nimi objavia zlatý dukát. Na mieste, kde mal žobrák zapichnuté barly, vytryskol nový prameň a všetky Pókyho pramene postupne vyschli.