"Malé deti takzvaných žiadateľov o azyl, ktoré v Británii chodia do školy, často vedia po anglicky lepšie, ako ich rodičia," hovorí slovenský veľvyslanec v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska František Dlhopolček. Práve angličtina je najväčším problémom neúspešných záujemcov o prácu, čo po čase hľadajú pomoc na našej ambasáde.
Bez jazyka vraj prácu v Anglicku nezoženie nikto. Jeden pán konzulovi Veselému dokonca vynadal, prečo sa nikde na Slovensku nepísalo, že musí vedieť po anglicky.
Miestom, kde sa dá najčastejšie zohnať práca, sú miestne farmy. Pracovať sa dá i v reštaurácii alebo na stavbe.
"Ľudia musia byť pripravení robiť aj inú prácu, než na akú majú kvalifikáciu," hovorí konzul Miroslav Veselý. Práca na farme sa napríklad nepáčila dvom študentom, ktorí sa prišli sťažovať, že už nemajú peniaze.
Oficiálne britské zdroje hovoria, že práce je dosť, len treba vedieť jazyk a byť pripravený na akúkoľvek robotu. "Nejde iba o Rómov, to je trochu skreslená predstava," hovorí Dlhopolček. Väčšinou ide o ľudí z častí Slovenska, kde je vysoká nezamestnanosť.
Problém je v Británii aj s otvorením bankového účtu. Nie všetky banky ho cudzincom otvoria, žiadajú totiž potvrdenie o trvalom pobyte, či účet za elektrinu, alebo telefón. Zamestnávatelia zas chcú posielať peniaze na účet, nie platiť v hotovosti. "Je to všeobecný problém, čo majú dokonca aj diplomati," hovorí Dlhopolček.
Problémy so žiadateľmi o peniaze na cestu domov mala aj česká ambasáda. Išlo prevažne o Rómov. Vymýšľali si, že prišli do Anglicka za známymi a okradli ich. "Vôbec sa s nami nebavili," citoval denník MF Dnes jedného z nich po návrate.
Dlhopolček spomenul príklad asi 150 Poliakov, ktorých oklamala jedna pracovná agentúra. Hneď 1. mája - v deň vstupu do únie - ich prišlo niekoľko autobusov z rôznych častí Poľska.
"Boli dohodnutí, že ich v Londýne počkajú na Victoria Station, ale keď dorazili, nikto tam nebol." Nocovali na stanici a poľské veľvyslanectvo s tým malo veľa problémov. "Autobusy odišli, ale museli sa vrátiť a odviesť Poliakov naspäť."
V pondelok a utorok bol na slovenskej ambasáde pokoj. O víza prišiel požiadať mladý Pakistanec, ktorý má na Slovensku priateľku a chcel by ju vidieť.
Čo odporúča veľvyslanectvo pred cestou
- vedieť aspoň trochu po anglicky,
- mať dosť peňazí na život aj bez práce (na niekoľko týždňov až mesiacov, asi 50 libier na deň a osobu),
- odložiť si peniaze na prípadnú cestu domov,
- preverovať agentúry, cez ktoré prácu hľadáte,
- nespoliehať sa na ambasádu - nemôže sprostredkovať prácu, ani dať peniaze na cestu domov,
- byť pripravený robiť prácu, ktorá nie je atraktívna,
- práca nie je len v Londýne, ale aj v iných častiach Anglicka,
- informácie pred cestou možno získať bezplatne na linke 0800 101 730.
Stavbári sa majú dobre, potrebujú ich
Pri hľadaní práce pomáhajú aj rôzne agentúry z Česka a zo Slovenska. Zuzana Dančiaková robí v agentúre, ktorá sídli priamo v Londýne. Agentúra podľa nej uvažuje o novej akcii - ešte na Slovensku a v Česku sa dohodnú s občanmi, že za 13 libier na deň im poskytnú ubytovanie a pomôžu nájsť prácu a potom si za to vypýtajú províziu.
Pozná prípady, keď ľudia prišli do Británie a nevedeli ani slovo po anglicky. Pozná však aj inštalatéra, ktorý začal dobre zarábať, a keď mu zavolala, že jej kvapká vodovod, odmietol prísť, lebo nemal čas. "Dobre sa tu majú napríklad stavbári," hovorí. (mož)
Anketa s niekoľkými londýnskymi nováčikmi
RENÉ H. (24) a MICHAL K. (20), Ostrava: "Sme vysokoškoláci a chceme v Anglicku pobudnúť iba dva až štyri mesiace. Niečo si zarobiť a zdokonaliť sa v jazyku. Prácu sme si hľadali najmä cez internet, vyberali sme si aj agentúru, ktorá by nám mohla pomôcť. Mysleli sme, že prácu nájdeme do týždňa. Čím horšia angličtina, tým horšie šance na získanie práce. A ak si ju nájdeme, budeme robiť tie najhoršie roboty, lebo s tou angličtinou to nie je dobré. Navštívili sme aj Job centrá, miesta však boli obsadené. Potom sme chodili od podniku k podniku a pýtali sa. Zdá sa však, že je to v Londýne úplne plné. Teraz pozeráme nejaké farmy. Zamenili sme si peniaze asi za desaťtisíc korún, tak, aby sme tu mohli vydržať jeden týždeň s tým, že sme si kúpili aj spiatočný lístok."
VLADIMÍR F. (22), Michalovce: "Na Slovensku som robil iba príležitostné práce a chodieval na brigády. Chcem tu ostať aspoň rok a zarobiť si nejaké peniaze. Chodil som na internet a potom som sa rozhodol, že pôjdem na vlastnú päsť. Prvé týždne som býval u kamarátky. Mal som šťastie, našiel som si prácu po dvoch týždňoch a nepotrebujem tam vedieť ani dobre po anglicky. Je tu veľmi draho. Zobral som si 450 libier, medzitým mi však rodičia museli už dvakrát poslať peniaze."
VIERA S. (40), Příbram: "Už som pracovala v Amerike ako opatrovateľka. Prišla som cez jednu agentúru, ktorá mi sľúbila prácu. Bola som iba na jednom interview a neprijali ma. Porozprávala som im o svojich skúsenostiach, dala nejaké návrhy. Majú asi veľký výber. Možno som pre nich stará. Angličania sú iní. Zobrala som si 300 libier. Nestačí mi to, ak si nenájdem v priebehu týždňa prácu, vrátim sa domov."
JOZEF M. (55), Prešov: "Bol som roky nezamestnaný, tak som prišiel skúsiť šťastie cez agentúru, ale nestojí to za to. Všetky nasľubujú prácu a nič z toho. Na Slovensku nám povedali, že sa práca nájde, aj keď nevieme dobre po anglicky. Tu nám tvrdia niečo iné. Poskytli nám ubytovanie. To je všetko. Že budem hneď pracovať. Na nejakej stavbe, alebo vo fabrike. Zatiaľ sa nič nedeje. Sám si ju nájsť nemôžem, lebo neviem po anglicky. Asi aj tak pôjdem domov, mal som 200 libier vreckové. Ešte týždeň a uvidím."
Martina Kubaniova, Scream magazin