Vyskúšať si jazdu na naozajstnej plti, na ktorej dokázali robiť naši dedovia na slovenských riekach zázraky, patrí k snom mnohých turistov. Na Slovensku sa už môžete plaviť na viacerých riekach. Atraktívna ponuka je na Dunajci, Orave či Váhu. Na Dunajci sa dá splav na plti spríjemniť aj návštevou goralského dvora, kde si môžete za svetla fakieľ dopriať aj klasickú pltnícku večeru.
Od apríla až do konca októbra možno splavovať aj legendami opradený úsek Váhu od Strečna po Vrútky. Sedemkilometrová plavba, ktorá trvá približne hodinu, vás vráti o desiatky rokov späť, keď pltníci na Váhu bojovali s nástrahami zákerných skál Margita a Besná. Baladický príbeh o sirote Margite a jej machoche Besnej našiel odozvu aj literárnej balade Jána Bottu a pltníci z Váhu ho dnes rozprávajú svojim hosťom. "Všetci naši pltníci túto povesť poznajú a keď ju v kroji uprostred riečnych vĺn rozprávajú pasažierom na lodi, tí doslova zataja dych," hovorí Pavol Albrecht z Prvej pltníckej a raftingovej spoločnosti, ktorá pltníctvo na Váhu prevádzkuje. Turisti sa aj dnes plavia okolo tých istých miest, hoci dnes sú už menej nebezpečné. V rokoch 1937- 1938 totiž časť nebezpečných brál - Margitu i Besnú odstrelili.
"Besná bol skalný masív, ktorý zasahoval ďalej do vody a voda pri vyššej hladine prúdila popod skalu. Pltníci tu mali svoje špeciálne signály, aby sa vyhli nebezpečenstvu. Margita zas bola nebezpečná existenciou skál - takzvaných vlkov, ktoré sa nachádzali v riečišti. Vytvárali tu akési hrable, pričom rieka bola zjazdná iba cez dve z nich," sprítomňuje minulosť Pavol Albrecht.
Cudzincom sa plte páčia
Dotyk s históriou a tradíciou pltníctva je podľa jeho slov pre turistov mimoriadne príťažlivý. Pltnícka a raftingová spoločnosť vznikla pred piatimi rokmi a odvtedy sa už vydalo dolu Váhom na plti približne 11-tisíc turistov. "Registrujeme všetky vekové skupiny, spolupracujeme s cestovnými kanceláriami, kúpeľnými mestami a podobne. Mali sme už návštevníkov prakticky z celého sveta, dominuje však slovenská a česká klientela. Z roka na rok nám počet návštevníkov narastá. Napríklad v auguste k nám má prísť jódlovací klub zo švajčiarskeho kantonu, kde sa každoročne koná atraktívna plavba na pltiach po rieke Thur," dodáva Albrecht. Podľa archívnych materiálov sa prvé plte na Slovensku objavili už v 11. storočí. Slúžili ako spojovacie a dopravné prostriedky. Prešli rôznymi fázami a najväčší rozkvet dosiahli v 18., 19. a ešte začiatkom 20. storočia. Potom ich už vystriedala predovšetkým železnica.
Splavovať nemôže každý
Spustiť prevádzku pltí však nie je jednoduché. Podmienkou je absolútna bezpečnosť klientov. Pavol Albrecht dokresľuje: "Testovanie vodnej cesty je nutnou podmienkou na bezproblémové zvládnutie trasy. Nevyhnutná je kontrola hladín a sledovanie zjazdnosti úseku pri ich rôznych výškach. Pltníci musia poznať správanie sa toku, existenciu skál a prúdov."
Aby to všetko spĺňali, požaduje plavebná správa približne 50 jázd pre každého pltníka. Treba navyše poznať vrtochy vetra či náhle zmeny hladiny vody. Dvadsaťpäť pltníkov, ktorí dnes vychádzajú na Váh, všetky požiadavky zvládli.
Samotné plte sú konštruované ako nepotopiteľný trojmodulový blok, a to dokonca aj v prípade nárazu. Prototyp navrhol inžinier Kevický z katedry lodnej dopravy Žilinskej univerzity. Jednotrupová celodrevená plť prejde bez problémov aj meandrovitú časť rieky. Jej manévrovateľnosť je veľmi vysoká.
(eta)