Pre cestovanie s minimom peňazí sa vo svete už dávno zaužíval termín backpackeri alebo po slovensky batôžkári. Dnes sa však už tí slovenskí neobmedzujú iba na cesty po Európe ako pred pár rokmi. Ich kroky mieria aj do takých exotických kontinentov a krajín ako Austrália, Afrika, Kolumbia, Bolívia, Irán či India. Cestovanie s batohom naprieč africkým kontinentom či takou obrovskou krajinou, ako je napríklad Rusko, Čína či Brazília, môže podľa skúseností a ochoty uskromniť sa vyjsť samotného cestovateľa veľmi lacno. Pritom má zážitky, aké neponúka nijaká cestovka na svete.
Batôžkár sa snaží cestovať tak, aby jeho náklady na cestu boli čo najnižšie. Preto ako dopravu využíva napríklad autostop. Je ochotný stáť na okraji cesty, aby sa nakoniec odviezol na korbe nákladného auta. Ak ešte nemá 26 rokov alebo je učiteľom na plný úväzok, využíva zľavy na cestovanie a ubytovanie.
Batôžkár je ochotný prespávať v najlacnejších hosteloch, využíva nočné presuny autobusom či vlakom, prípadne prespí u ľudí, ktorí ho pozvú k sebe domov. Stravuje sa v najlacnejších reštauráciách, varí si sám, alebo opäť prijme pozvanie od miestnych obyvateľov. Preto skromný cestovateľ tohto typu niekedy aj celé dni nevytiahne z vrecka peňaženku. Z toho vyplýva, že takéto cestovanie môže byť náročné na psychiku a núti backpackera uskromniť sa niekedy až na mieru, ktorú by inak neakceptoval.
Jedným zo základných pravidiel ako cestovať zmysluplne je mať plán cesty. Cestovateľ by mal vedieť, čo ho môže v tejto krajine čakať. Nemal by podceňovať nebezpečenstvo - a to ani politické, ani sociálne.
Žiaľ, aj medzi batôžkármi sa nájdu takí, ktorých krédom je to, že účel svätí prostriedky... Takýto cestovateľ napríklad dobre vie, že cestuje v rýchliku na trase Paríž - Marseille a sprievodcovi tvrdí, že si myslel že je v osobnom vlaku smerujúcom do najbližšieho mestečka a, samozrejme, musí vystúpiť na najbližšej zastávke. Je schopný a ochotný zahrať komédiu, až sprievodca ho nakoniec nechá cestovať zadarmo. Ďalej, takýto cestovateľ bez štipky hanby vystojí radu spolu so žobrákmi v Armáde spásy, aby sa zadarmo najedol. A je mu úplne jedno, že možno ten, kto to naozaj potrebuje, sa vďaka nemu nenaje. A nakoniec, ešte je tu nenápadná možnosť prilepšiť si menšou krádežou. Či už zneužije dôveru predavačky v samoobsluhe, na trhovisku alebo dôveru svojho nového súputníka, s ktorým sa práve zoznámil. Prípadne dobráka, ktorý ho pozval k sebe na noc.
Cestovateľ - backpacker by však nemal podceňovať ani nebezpečenstvo vyplývajúce z charakteru konkrétneho štátu. Cestovateľ, ktorý prechádza arabskými krajinami bez vyhovujúceho oblečenia, nepôsobí na miestnych ako človek vecí neznalých, ale ako povýšenec, ktorý nerešpektuje miestne zvyky a obyčaje. Nezriedka sa preto môže dostať do veľkých nepríjemností. Našťastie, takýchto backpackerov je veľmi málo.
PETER KOUTNÝ