pramene, historické pozoruhodnosti či folklórne tradície, za ktorými by sa luxusom rozmaznaný zahraničný turista rád pozrel. A nakoniec zákutia Slovenska často lepšie pozná zahraničný turista, ako domáci.
Že má na tom podiel aj nižšia životná úroveň Slovákov, niet pochýb. Aj keď v oblasti cestovného ruchu urobilo Slovensko po roku 1989 skok dopredu, stále to nie je to, čo sme od tejto oblasti čakali.
Marketingová stratégia Slovenskej agentúry pre cestovný ruch hodnotí túto oblasť veľmi presne. Počet zahraničných návštevníkov Slovenska vzrástol v rokoch 1993 - 1996 z 12,9 milióna až na 33,1 milióna. Potom však už začal klesať - až na 30,2 milióna v roku 1999. Autori stratégie pripomínajú, že tento počet môže byť čiastočne skreslený, lebo do štatistiky sa zahrnuli aj tzv. jednodňoví návštevníci.
Vo vízii Svetovej organizácie cestovného ruchu do roku 2020 sa však hovorí o ďalšom dynamickom rozvoji a predpokladá sa aj rast návštevnosti a devízových príjmov na Slovensku. Po vstupe do Európskej únie všetci Slováci s touto alternatívou počítajú, nepríde však sama. Treba k nej veľkú propagačnú snahu, kvalitu a schopnosť predať to dobré, čo na Slovensku máme. A že na Slovensku je čo obzerať, o tom niet najmenších pohýb. Narástol aj počet atrakcií, o ktorých sme v minulosti ani len nesnívali.
Nesprístupnené jaskyne lákajú
O tom, že Slovensko má impozantné jaskynné priestory, vie azda každý. Nie náhodou sa napríklad jaskyne Slovenského krasu dostali do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Mnohé známe jaskyne sú sprístupnené desaťročia, stále väčší záujem je však o donedávna málo známe a nesprístupnené jaskyne. Neznamená to, že sa do nich nedostanete vôbec. Jaskyniarstvo s mierne adrenalínovou príchuťou sa stáva pre turistov veľkým lákadlom.
Mnohým už nestačí kúpiť si pred jaskyňou lístok a potom ju so sprievodcom zdolať po bezpečných cestičkách. Oveľa príťažlivejšie je vžiť sa aspoň na chvíľu do úlohy speleológa a v sprievode odborníkov spoznať podzemné priestory aj s jemnou dávkou zimomriavok. Niečo podobné môžete zažiť napríklad v jaskyniach Slovenského krasu či v obľúbenej Jaskyni mŕtvych netopierov
v Nízkych Tatrách. Speleologická vodcovská služba zo Slovenského krasu vám umožní navštíviť niektoré nesprístupnené jaskyne, napríklad Krásnohorskú so skutočným obrom - stalagmitom. Ten je považovaný za najväčší na svete.
Ďalšou atraktívnou možnosťou je priepasť Zvonica - sto metrov hlboká vertikálna jaskyňa s unikátne zdobeným dómom na dne. Už pohľad nadol naháňa hrôzu. Fyzicky zdatní turisti si možno trúfnu zdolať ju pod odborným dohľadom speleológov aj sami.
Tých, ktorých hĺbka vyľaká, vytiahnu a spustia na lane speleológovia. Rovnako sa dá dostať aj do jaskyne Veľká Žomboj, či Veľká Bikfa - tá je však iba pre tých, ktorí už absolvovali jednolanovú techniku. Z roka na rok je príťažlivejšia aj ponuka v Jaskyni mŕtvych netopierov. Už z toho dôvodu, že sa tu spája vysokohorská turistika a jaskyniarstvo. Dostať sa sem však môžete tiež iba s členmi Speleoklubu Slovakia. Je už iba na vás, či si vyberiete jednoduchšiu trasu alebo tú, kde už zažijete aj lezenie po skalách a speleotreking.
Podzemie - to však nie sú iba jaskyne. Rovnako obľúbené je aj fáranie do baní. Kvôli bezpečnosti sa do väčšiny rudných baní na Slovensku nedostanete, výnimkou je Slovenské banské múzeum v prírode - skanzen v Banskej Štiavnici.
Novinkou v minuloročnej turistickej sezóne bolo otvorenie Hornonitrianskeho banského skanzenu a fáranie do hnedouhoľných baní v Cigli. Hneď po prvom roku sa stretol nápad so záujmom. Pre mnohých turistov bolo príťažlivé navliecť sa do banského mundúra a sfárať banským vláčikom pod zem.
Horskí vodcovia: za výšinami s istotou
Bystričanka Andrea odmalička milovala veľhory. Hltala literatúru o horolezcoch a každé leto chodievala s rodičmi do Tatier. Najďalej však vyšli zubačkou na Hrebienok a odtiaľ robili túry k Obrovskému vodopádu, na Térynku alebo Skalnaté Pleso. Ďalej si netrúfla. K osemnástke dostala od rodičov darček - presvedčili priateľovho syna, aby ju povodil aj po menej schodných častiach Tatier. "Priznám sa, veľa si toho so mnou netrúfol, lebo dokázal odhadnúť svoje i moje sily. S horolezectvom bol aj on na začiatku. Povedal mi však, že je možnosť najať si horského vodcu, pri ktorom má človek absolútnu istotu," hovorí Andrea. Tento rok rodičov presvedčila a v lete chce prekročiť svoje možnosti s poistkou za svojím chrbtom.
Pribúdajúci počet obetí na symbolickom cintoríne nás z roka na rok presviedča, že sme nepoučiteľní. Nevieme sa v horách správať, predvídať, preceňujeme svoje sily. Čomukoľvek z toho sa dá predísť, ak si najmeme skúseného horského vodcu. Vo Vysokých Tatrách ich pôsobí niekoľko a každý z nich spĺňa prísne medzinárodné štandardy, predovšetkým špeciálnu licenciu UIAGM. Medzi horskými vodcami figurujú známe mená horolezcov, ktorí už majú za sebou množstvo výstupov nielen v našich veľhorách, ale aj expedícií v Himalájach, na Aljaške, v Pamíre, či Južnej Amerike. Mená ako Ladislav Janiga, František Compel, Peter Šperka a ďalší hovoria za všetko. Dostať sa s nimi môžete na vysokohorské a lezecké výstupy v Tatrách či v Alpách. Môžete ísť aj tam, kde tatranské vysokohorské chodníky bežne nevedú - na Pyšný štít, Ľadový štít, Vysokú či Gerlach. S horskými vodcami môžete zdolať tatranské sedlá, naučiť sa základom lezenia v skalách, ba dokonca vystúpiť aj na alpské vrcholy. A to s istotou, že ten druhý vie o horách všetko podstatné a aspoň časť z týchto vedomostí môže odovzdať aj vám. Aj keď slovenské peňaženky sú zatiaľ na to, aby si človek mohol objednať horského vodcu, pritenké.
Ako sa Bratislavčania učia pásť ovce
Vidiecka turistika a agroturistika sa v ponuke slovenských cestovných kancelárií udomácňuje čoraz výraznejšie. Hlavne pre obyvateľov veľkých miest, ktorí žijú hektickým životným rytmom je to vynikajúca možnosť uniknúť aspoň na chvíľu z uponáhľanej reality. Ignorujú televíziu, nekupujú noviny, neosobné obchodné megacentrá vymenia za ticho. Ráno ich budí spev vtákov a zvonce oviec.
Takúto atmosféru môžete zažiť aj v agropenzióne Grunt v Papradne neďaleko Považskej Bystrice. Podnikateľka Anna Beníková vychádza svojim hosťom vo všetkom v ústrety. V blízkosti agropenziónu totiž vlastní aj farmu, kde chovajú sto kráv, tristo oviec, koníky. "Ľudia z miest k nám chodia veľmi radi. Mnohé deti sa možno po prvýkrát stretávajú s dedinským a farmárskym spôsobom života a doslova ich to nadchne. Chcú si skúsiť, ako sa pasú ovce, ako sa dojí krava, či robí ovčí a kravský syr. My im to všetko ochotne ukážeme a ak majú záujem, môžu si to aj vyskúšať. Pre deti je to niečo celkom nové a hneď presviedčajú rodičov, aby mohli ísť s pastierom na pašu.
Hoci je dnes v kraji uznávanou podnikateľkou a je organizovaná aj v Združení žien v podnikaní, žiadne veľkopodnikateľské maniere si neosvojila. Rada hosťom ukáže, ako sa robí žinčica, syr, čo obnáša starostlivosť o veľký statok. Rodina totiž pred niekoľkými rokmi začínala s farmou, agroturistika prišla až neskôr. Návštevníci jej farmy sa môžu previesť na koňoch, vybrať si program podľa vlastného uváženia. Môžu okúsiť pravú slovenskú stravu z domácich produktov, alebo si dokonca opiecť prasiatko. To vychovali tiež na farme.
Do penziónu chodia aj zahraniční turisti, ktorí majú iné priority ako naši hostia. Tam je agroturistika roky známa a až taký záujem o statok nemajú. Sústreďujú sa skôr na historické a prírodné atrakcie Slovenska.
Najnovší trend: z hôr do teplej vody
Mnohým ľuďom už nestačí dovolenka, pri ktorej strávia celý deň opekaním sa na slnku a príjemným ničnerobením pri bazénoch. O to viac atraktívnymi sa stávajú ponuky, pri ktorých si možno rovno z hôr odskočiť do teplých bazénov. Takýchto ponúk je už dnes viacero.
Termálne kúpaliská Oravice, Kremnica či Bešeňová sú na to ako stvorené. Najväčšou ponukou hýri momentálne AquaPark Tatralandia v Liptovskom Mikuláši. Už toto leto to bude najväčší aquapark nielen v rámci Slovenska, ale aj Česka a Poľska. Zo štítov Západných či Vysokých Tatier je to pritom iba na skok.
Oproti minulému roku sa aquapark rozrastá - túto sezónu o polovicu. Má tu fungovať deväť termálnych bazénov a osemnásť toboganov. Nájdete tu aj najdlhší tobogan Anakonda či najstrmší Kamikadze. Okrem toho je tu denne množstvo atrakcií a zaujímavých animácií. Zahanbiť sa však nechcú dať ani ostatné termálne kúpaliská a tak sa už dnes tobogany, relaxačné a saunové centrá a kvalitné ubytovacie a stravovacie komplexy stávajú samozrejmosťou.
A že na Slovensku chýba to jediné - more? Ani to nie je celkom pravda. Voda na termálnom kúpalisku v Podhájskej svojím zložením pripomína morskú vodu z Mŕtveho mora. A technika je dnes na takej úrovni, že ani umelé vlny nie je problém vyrobiť.
KVETA FAJČÍKOVÁ
FOTO - JÁN KROŠLÁK