Poloha: Chočské vrchy. Východiskový bod: Prosiek, zastávka SAD, parkovisko. Cieľový bod: Kvačany, zastávka SAD, parkovisko. Časový rozvrh: Prosiek - ústie Prosieckej doliny 1/4 h - Vráta 1/4 h - Vidová 3/4 h - Svorad 1/2 h - Prosečné 1 1/2 h - sedlo Ostruhy 3/4 h - dolina Borovianka 1 h - Oblazy 1/4 h - Kvačany 3/4 h. Spolu: 6 h. Prevýšenie: 772 m.
Základná trasa : Zo stredu obce Prosiek (600 m) sa po asfaltovej ceste (2708) dostaneme na parkovisko ležiace tesne pod vyústením Prosieckej doliny (640 m) do kotliny. Tu sa začína náučný chodník Prosiecka a Kvačianska dolina. V najužšom mieste Prosieckej doliny s názvom Vráta sa nad dno štrbiny medzi dvoma kolmými vápencovými stenami vmestí len riečisko potoka, ktoré tu zároveň plní funkciu turistického chodníka. Nad Vrátami prechádza miestami sa objavujúci turistický chodník po lávke ponad zavodnené koryto nad ponorom na ľavú stranu doliny. Do cesty sa mu stavia skalný stupeň, ktorý možno prekonať len takmer lezeckým spôsobom. Nad ním sa potok miestami stráca v krasových ponoroch, vďaka čomu je jeho riečisko obvykle suché. Na rázcestí Vidová do tiesňavy ústi krátka dolina Červené piesky ukončená skalným prahom, cez ktorý sa prepadá 15 m vysoký vodopád. Po jeho prehliadke sa vrátime do ústia doliny a pokračujeme k jej hornému zúženiu. Najexponovanejšia roklina Sokol je rozdelená na tri skalné stupne, ktoré sa pre väčšiu bezpečnosť prekonávajú pomocou oceľových rebríkov. Traverz jednej zo stien uľahčuje, ale predovšetkým istí v skale uchytená reťaz. V závere tiesňavy sa vzhľad krajiny nápadne mení. Na Svorade náučný chodník dočasne opúšťa Chočské vrchy, aby sa do nich po 4 km oblúkom vrátil. Základná trasa zostáva v pohorí a sleduje zeleno značkovaný chodník (5620), po ktorom vystúpime na vrch Prosečné (1372 m). Výstupová trasa nie je priamočiara. Chodník, ktorý sa miestami mení na cestu, má esovitý tvar. Kedysi vychýrený výhľad z Prosečného na Liptov sa stráca postupnou premenou vrcholovej Jóbovej lúky na les. Zostup z Prosečného vedie smerom na severovýchod. Strmý chodník klesá na poľanu v sedle Ostruhy (1085 m), odkiaľ zostupová trasa vedie cez terénnu hranu medzi Hrádkovom a Čiernou horou na strmý zalesnený západný svah Kvačianskej doliny. Po krátkom traverze sa chodník oblúkom vracia na severné úbočia masívu Prosečné a dlhými serpentínami zostupuje do doliny Borovianky. Poniže obce Veľké Borové sa opäť spája s náučným chodníkom, ktorý smeruje k dvojici drevených vodných mlynov na Oblazoch (750 m). Po ich prehliadke musíme absolvovať pomerne namáhavý, avšak krátky výstup do strmého svahu Kvačianskej doliny, v ktorom vedie stará kamenistá cesta z Hút do Kvačian. Cesta s červeným značkovaním (0862), vstupujúca smerom na juh do nádherného prírodného prostredia, nás pohodlne dovedie do cieľa výletu v Kvačanoch (610 m).
Súťažná otázka:
Ako sa nazývajú úzke a hlboké kaňonovité doliny so strmými až kolmými stenami ?
Autora jednej zo správnych odpovedí odmeníme turistickým sprievodcom Západné Tatry z novej edície vydavateľstva DAJAMA S batohom po Slovensku, z ktorej pochádza aj náš tip. Správne odpovede spolu s kupónom vystrihnutým z tlačeného vydania denníka SME posielajte na adresu: Petit Press, a. s., Dostojevského rad 1, 811 09 Bratislava.