ého zámku. Stavbu kaplnky na zámku si diabli dali za úlohu prerušiť. Z neďalekého vrchu zvaného Kýčera od zlosti hádzali na stavbu obrovské balvany. Jeden z balvanov dopadol do Oravy poniže Markovej skaly. Preto ľudia dali tomuto miestu príznačný názov - Čertovské.
Priamo na Markovej skale sa údajne našiel otlačok veľkej nohy. To sa vraj v zlosti podarilo urobiť čertovi, ktorý sa zaviazal dostavať Oravský hrad. Nedarilo sa mu prácu dokončiť včas. To ho tak rozčúlilo, že v zúrivosti hodil do Oravy jeden z balvanov. Na dôvažok na skalu dupol nohou celou silou, akú pozná len čertovská zlosť. Noha čerta sa do balvanu otlačila akoby to bola hlina.
Aj neďaleko Oravíc je miesto, ktoré ľudia nazývali Čertovský salaš. Stával tu na tomto mieste salaš. Na jeseň sa do salaša rozhodli nasťahovať čerti, aby tu mohli spoločne bačovať. Čo čert nechcel, na salaši sa rozhodol prenocovať gazda z Tvrdošína. O polnoci ho zo spánku vyrušili čerti, no gazda sa ani trochu nezľakol. Ihneď zahasil oheň vodou z kotla, načo sa čerti prepadli pod zem. Salaš zostal až do vyhorenia pustý. Názov Čertovský salaš postupne ľudia zmenili na Čerťaž.
Ale vráťme sa na Oravský zámok. Ten mal počas svojej histórie niekoľko pánov s diabolsky krutou povahou. Či už to bol poľský šľachtic Peter Komorovský, známy krutým mučením a zabíjaním, ale aj tým že si plnou mierou nárokoval na právo prvej noci s oravskými nevestami. Krutosťou sa vyznačoval aj rytier Donča, ďalší z pánov Oravského zámku. Duch ženy, ktorý sa zjavuje dvakrát do roka v komnatách hradu, patrí údajne Dončovej manželke. Osudnou sa jej stal meč v rukách vlastného manžela, keď nechcela, aby potrestal slúžky. Donča sa v zlosti neovládol a mečom sekol do úbohej manželky. Márne zomierajúcu prosil o odpustenie a modlitby za jeho dušu . Jeho krutosť a hriechy boli tak veľké, že sa nešťastná žena ako duch zjavuje dvakrát do roka. Krátko nad ránom vždy na Kvetnú nedeľu a na Dušičky v noci.
Autor: jmp