FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Zrúcaniny Levického hradu sú impozantné z viacerých dôvodov. Milovníci potuliek po zrúcaninách majú staré pamiatky zafixované zväčša na odľahlých kopcoch alebo v centrách starobylých miest a v krivých mestských uličkách. S Levickým hradom je to trocha iné. Vynára sa hneď vedľa vysokých panelákov, takže nestranný návštevník si asi ako prvú položí otázku, kam až siahalo megalomanstvo a necitlivosť projektantov socialistického realizmu.
Samotný hrad a k nemu priliehajúce časti Dobóovského kaštieľa - Tekovského múzea, ktoré tvoria úhľadný uzavretý dvor, sú asi práve preto dokonalou oázou. Prepojenie hradu a múzea je skvelou príležitosťou spojiť históriu hradu s históriou a kultúrou mesta a regiónu. Prvá písomná zmienka o Leviciach pochádza už z roku 1156, z tohto obdobia pochádzajú aj základy románskeho kostolíka. Prvá doložená zmienka o existencii Levického hradu pochádza z roku 1318. Hrad postavili na nízkom skalnatom ostrohu nad močariskami Hrona, zrejme v druhej polovici 13. alebo začiatkom 14. storočia. Bol akousi vysunutou baštou na ceste k stredoslovenským banským mestám. Zdroje ako prvého majiteľa hradu uvádzajú Matúša Čáka. Po jeho smrti prešiel do majetku Karola Róberta z rodu Anjou. Strategické postavenie hradu ostalo aj po bitke pri Moháči. V roku 1558 sa majiteľom Levíc a kapitánom hradu stal Štefan Dobó, ktorý rozšíril areál gotického hradu a dal postaviť veľký renesančno-barokový opevnený kaštieľ pod baštami hradu. V Dobóovskom kaštieli v blízkosti hradu dnes sídlia stále expozície múzea, jeho pracovníci pod vedením riaditeľa dr. Jána Dana celoročne pripravujú množstvo zaujímavých výstav a expozícií.
Hoci sláva hradu rokmi upadala a v roku 1699 bol ako pevnosť zrušený, dodnes je symbolom života a histórie celého Tekova. Ak sa pre návštevu Tekovského múzea - hradu a Dobóovského kaštieľa rozhodnete, neobíďte ani ďalšie unikáty. Múzeum ako vysunutú expozíciu spravuje aj jedno z unikátnych skalných obydlí v blízkych Brhlovciach, za ktoré získali cenu Europa Nostra, zachovaný vodný mlyn v Bohuniciach a expozíciu Franza Schuberta v Želiezovciach.
KVETA FAJČÍKOVÁ