Presne 6. mája 1994 na ňom slávnostne prestrihli pásku britská kráľovná Alžbeta II. a francúzsky prezident Francois Mitterrand.
Štvrtkové jubileum sa však na oboch stranách Lamanšského prielivu slávilo pomerne skromne. Spoločnosť Eurotunnel, ktorou nedávno otriasla výmena vedenia, sa totiž topí v dlhoch.
Stavba tohto 50 kilometrového tunelu, najdlhšieho podmorského spojenia na svete, však patrí k najvýznamnejším inžinierskym dielam 20. storočia a tiež k najvyťaženejším - každý deň prejde tunelom 400 vlakov.
Jedinečnosť tohto projektu sa prejavila aj v jeho finančnej náročnosti. Stavba sa neskutočne predražila a spoločnosť Eurotunnel bankám stále dlží vyše šesť miliárd libier.
Problémom je, že čelí veľkej konkurencii lacných aerolínií a trajektov, ktoré po otvorení podmorského spojenia výrazne znížili ceny prepravy medzi Francúzskom a Britániou. Pritom podľa pôvodných predpokladov, v roku 2003 malo tunel využiť 13 miliónov ľudí, v skutočnosti to bolo len zhruba sedem miliónov.
Prvý nápad vybudovať pod Lamanšským prielivom tunel sa datuje do roku 1802 a autor ho dokonca predstavil Napoleonovi. Šlo o podmorské potrubie, v ktorom mali dopravu zaisťovať kone a svetlo sviečky.
V 70. rokoch 19. storočia sa skutočne začal na oboch stranách prielivu tunel aj kopať, ale po niekoľkých metroch boli tieto práce pre nesúhlas Britov zastavené. Z 30. rokov 20. storočia pochádza plán vybudovať pod morom diaľnicu.
Nakoniec zvíťazil až projekt s dvoma železničnými tubusmi a jedným prostredným, ktorý slúži ako núdzový.